Ľudia a udalosti
Blériot, Louis

Vydané 3. 7. 2007 o 0:00 Autor: Roman Pataj

Keď francúzsky priekopník letectva Louis Blériot 25. júla 1909 ako prvý preletel kanál La Manche, bola to predzvesť toho, akú úlohu budú mať lietadlá dnes. Cesta ku Concordu či zaoceánskym letom ešte bola dlhá, ale nezvratná. Blériot, muž s fičúrsky vykrútenými fúzmi, bol jedným z prvých, kto po nej kráčali. Narodil sa v Cambrai vo Francúzsku 1. júla 1872 – pred 135 rokmi.

„Nič som nevidel. Ani Francúzsko, ani Anglicko. Bol som sám, bol som stratený. Potom som uvidel Doverské útesy!“ Takto Blériot opísal okamih, keď pri lete z Francúzska na Britské ostrovy konečne uvidel pevninu.

Lietadlo z plátna

Jeho úľava po nekonečných 37 minútach letu v neznámom prostredí a v neistote, či ešte niekedy uvidí zem, musela byť obrovská. Pre tých, čo dnes lietajú pravidelne, je to len ťažko pochopiteľný pocit, ale treba si uvedomiť, že Blériot sedel v lietadle, ktorého motor bol slabší ako to, čo má pod kapotou väčšina dnešných áut. Hovoriť o jeho spoľahlivosti nemá význam. Odvážny letec mal navyše k dispozícii jediný palubný prístroj – ukazovateľ tlaku oleja. Teda nič, čo by mu ukázalo správny smer. Počas letu nad morom stačil silnejší vietor, ktorý by ho zniesol z kurzu a pád do vody by bol neodvratný. Na porovnanie – v súčasnosti majú družicovú navigáciu už aj vetrone či rogalá.

A ak si ešte predstavíme chatrnú konštrukciu Blériotovho lietadla z plátna, dreva a oceľových drôtov, potom je ľahké predstaviť si radosť slávneho aviatika. Rovnako veľká bola, samozrejme, aj jeho sláva spojená s odmenou tisíc libier. Vypísal ju londýnsky Daily Mail pre prvého odvážlivca, čo kanál preletí. Svet bol jednoducho v úžase. Len v roku 1903 prvýkrát vzlietli bratia Wrightovci a zrazu tu bol prvý „diaľkový“ let ponad more. Pred letectvom sa otvárali obrovské možnosti.

Blériot, rovnako ako väčšina jeho kolegov - priekopníkov letectva, sa tiež zaujímal o techniku, čo ho, prirodzene, priviedlo k lietaniu. Pochádzal zo zámožnej rodiny. To mu jeho bádanie výrazne uľahčilo. Kým niekto mal jediný pokus, aby zostrojil úspešné lietadlo a v prípade neúspechu už na ďalšie nemal peniaze, on si mohol dovoliť luxus v podobe viacerých projektov.

Pokrokový jednoplošník

V roku 1900 zostrojil prístroj, ktorý voláme ornitoptéra. Nebol jediný, kto išiel týmto smerom a ako všetci ostatní, aj on prišiel na to, že postaviť lietadlo, ktoré nemá pevné krídla, ale také, s ktorými máva podobne ako vtáky, nebol dobrý nápad. Ani vtedy nie, keď krídlami namiesto človeka hýbe motor. Presne tak totiž mala ornitoptéra fungovať.

Lietadlo, s ktorým Blériot preletel kanál La Manche, malo poradové číslo Blériot XI. Bol to jednoplošník, čo bolo progresívne riešenie. Väčšina konštrukcií takmer až do 2. svetovej vojny boli dvoj- a viacplošníky. Jednoplošník kládol menší odpor vzduchu, ale pri vtedajšej znalosti technológií nebol zďaleka taký bezpečný a mal aj ďalšie nevýhody.

Obraz o letových vlastnos­tiach Blériota XI ponúka David Ogilvy v knihe Od Blériota po Spitfira. Opisuje v nej vlastnosti zachovaných historických lietadiel.

Dobrodružstvo od začiatku do konca

Opis letu s Blériotom XI je pomerne dobrodružný. Taký je už nástup do kabíny: „Dostať sa dnu je jedna z najťažších častí letu.“ Problematický je aj pohyb po zemi. V okamihu, ako fúkal vietor silnejší ako osem kilometrov za hodinu, sa lietadlo stávalo nestabilným a hrozilo prevrátenie, to isté platilo aj o nerovnostiach na ploche letiska, ktoré boli rovnakým nebezpečenstvom.

Štartovalo sa zásadne proti vetru (ak nebol prisilný) a lietadlo sa do vzduchu dostávalo už pri rýchlosti 40 kilometrov za hodinu (odhadom – tachometer k dispozícii nebol). Ešte predtým mal pilot pár sekúnd, aby sa podľa farby a intenzity výfukových plynov rozhodol, či zmení nastavenie zmesi oleja a paliva. „Rozhodnutie je ťažké, času je málo a olejový kohútik je takmer nedosiahnuteľný,“ píše Ogilvy. Nesprávne rozhodnutie má, samozrejme, za následok zastavenie motora.

Podobné nepríjemnosti čakajú pilota počas celého letu, neustále vdychovanie splodín a kvapky oleja na tvári sú len detailom. Napriek tomu bol Ogilvy letom nadšený: „Môžem byť len vďačný za tento zážitok a obdivovať odvahu a schopnosti muža, čo dokázal naprojektovať a postaviť takýto stroj.“ Na záver ešte s obdivom dodáva – a dokázal s ním preletieť kanál La Manche.

Hlavné správy

Mayová prehrala dôležité hlasovanie o brexite

Proti návrhu zákona sa vzbúrili poslanci Konzervatívnej strany.

Spoplatnený obsahLaššáková: Kiskov výber ma prekvapil, nečakala som to

Poslankyňa Smeru tvrdí, že Maďarič na sneme hovoril čiastočne aj z jej srdca.

Na Jupiteri sa deje čosi zvláštne, Veľká červená škvrna sa zmenšuje

Vedci pracujú na trojrozmernom modeli najznámejšej búrky.

Louis Blériot.

Louis Blériot.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní