Ľudia a udalosti
Priekopníci polárnych letov

Vydané 21. 6. 2007 o 0:00 Autor: Pavel Lukáš, čtk

Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami bolo zlatou érou leteckých priekopníkov. Skúšalo sa spojenie medzi Európou a Amerikou, organizovali sa letecké výpravy z Londýna do Austrálie a nechýbali ani polárne lety. Tie patrili v 30. rokoch medzi priority sovietskych pilotov a konštruktérov. Práve trojčlenná posádka hrdinu ZSSR Valerija Čkalova ako prvá preletela 20. júna 1937 z Moskvy cez severný pól do USA.

Letci i stroj ANT-25, špeciál z kancelárie Andreja Tupoleva, ktorý skonštruoval neskôr slávny Pavel Suchoj, neboli v polárnych letoch nováčikmi. Už v júli 1936 sa im podarilo preletieť z Moskvy na Kamčatku cez Severný ľadový oceán. Za cestu dlhú takmer 9500 kilometrov vtedy Čkalov dostal Zlatú hviezdu Hrdinu ZSSR. Voľba lietadla a posádky pre prelet do Ameriky asi nemohla byť lepšia.

Cieľ: rekordný let

Lietadlo bolo na začiatku 30. rokov postavené s jasným cieľom: prekonávať rekordy v dolete. Suchoj skonštruoval stroj, ktorý sa najviac podobal „prerastenému klzáku“ s jedným motorom. Zhruba 14 metrov dlhý stroj mal rozpätie krídiel neuveriteľných 35 metrov - na porovnanie: dopravné Douglasy DC-3, skonštruované krátko po ANT-25 boli o päť metrov dlhšie a ich rozpätie krídiel bolo naopak o päť metrov kratšie.

Vďaka tejto konštrukcii sa mohol Tupolevov stroj pochváliť jedinečným doletom 13-tisíc kilometrov, kým americké „dakoty“ zvládli len 1600 kilometrov. Valerij Čkalov, druhý pilot Georgij Bajdukov a navigátor Alexander Beljakov sa tak mohli 18. júna o štvrtej ráno vydať na rekordný let. Pôvodne mali letieť dva stroje ANT-25, po závade na motore druhého lietadla sa na cestu nakoniec vydal len Čkalov.

Pre úspech letu v mrazivom prostredí bolo nutné lietadlo čo najviac odľahčiť, a tak sa naložila len tretina z plánovaných potravín (väčšinu tvorila zásoba pre prípad stroskotania). Tú našťastie nepotrebovali, skúsená posádka však musela počas letu bojovať s prírodou i technickými problémami. Už po piatich hodinách objavil Čkalov únik oleja z motora stroja. Poruchu sa podarilo odstrániť a letci pokračovali ďalej.

Námraza

Väčším problémom bola námraza, ktorá sa začala tvoriť na krídlach, zaťažovala lietadlo a zvyšovala spotrebu paliva. Čkalov skúšal námraze uniknúť tak, že vystúpil do väčšej výšky, i tak však zaostával za plánom - mal oneskorenie šesť hodín a bolo jasné, že do cieľa, kalifornského San Francisca, doletí len s veľkou dávkou šťastia.

Po 42 hodinách letu sa sovietski letci priblížili ku kanadskej hranici a po jej prelete zamierili zhruba na 65 stupni severnej šírky priamo na západ k Tichému oceánu. Pridali sa však ťažkosti s kyslíkom, takmer po 60 hodinách letu už ho bolo dosť len pre pilotujúceho Bajdukova a po prelete Skalis­tých hôr preto klesli. Pokračovali ďalej na juh, nad Oregonom, ale posádka zistila, že má len 120 litrov paliva a Čkalovovi, Bajdukovovi a Beljakovovi nezostalo iné, ako hľadať miesto na pristátie.

Nakoniec zvolili vojenské letisko vo Vancouveri, predmestie oregonského Portlandu. Aj napriek nízkej oblačnosti a dažďu sa Čkalovovi podarilo 20. júna 1937 okolo pol deviatej ráno bezpečne dosadnúť. Lietadlo a jeho posádka za sebou mali 63 hodín a 16 minút letu, ktorý meral 9130 kilometrov. Po pristátí sa zistilo, že v nádrži ANT-25 zostalo 40 litrov benzínu.

Cez New York do Moskvy

Unavenú, ale šťastnú posádku čakalo triumfálne privítanie, najprv sa však po kúpeli a výdatnom jedle konečne vyspali. Dostali aj nové šaty, aby ušetrili na hmotnosti, si so sebou nebrali žiadnu batožinu. A 21. júna sa prvý raz stretli s novinármi. Trojica potom absolvovala trium­fálnu cestu New Yorkom a zahanbiť sa nedala ani Moskva.

Pokrok sa však nedal zastaviť, už o necelý mesiac posádka Michaila Gromova na druhom exemplári ANT-25 preletela za 62 hodín a 17 minút 11 500 kilometrov z Moskvy až do San Jacinta v Kalifornii. Národného hrdinu Čkalova čakala práca skúšobného pilota, ktorá sa mu stala osudnou - zahynul v decembri 1938 pri skušobnom lete v stíhačke Polikarpov I-180.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahMesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

Keď slová slúžia ako strely

Falošné správy často pritiahnu väčšie masy ako dôveryhodné médiá.

Spoplatnený obsahAmeričania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.

Valerij Čkalov.

Valerij Čkalov.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní