Ľudia a udalosti
Priekopníci polárnych letov

Vydané 21. 6. 2007 o 0:00 Autor: Pavel Lukáš, čtk

Obdobie medzi dvoma svetovými vojnami bolo zlatou érou leteckých priekopníkov. Skúšalo sa spojenie medzi Európou a Amerikou, organizovali sa letecké výpravy z Londýna do Austrálie a nechýbali ani polárne lety. Tie patrili v 30. rokoch medzi priority sovietskych pilotov a konštruktérov. Práve trojčlenná posádka hrdinu ZSSR Valerija Čkalova ako prvá preletela 20. júna 1937 z Moskvy cez severný pól do USA.

Letci i stroj ANT-25, špeciál z kancelárie Andreja Tupoleva, ktorý skonštruoval neskôr slávny Pavel Suchoj, neboli v polárnych letoch nováčikmi. Už v júli 1936 sa im podarilo preletieť z Moskvy na Kamčatku cez Severný ľadový oceán. Za cestu dlhú takmer 9500 kilometrov vtedy Čkalov dostal Zlatú hviezdu Hrdinu ZSSR. Voľba lietadla a posádky pre prelet do Ameriky asi nemohla byť lepšia.

Cieľ: rekordný let

Lietadlo bolo na začiatku 30. rokov postavené s jasným cieľom: prekonávať rekordy v dolete. Suchoj skonštruoval stroj, ktorý sa najviac podobal „prerastenému klzáku“ s jedným motorom. Zhruba 14 metrov dlhý stroj mal rozpätie krídiel neuveriteľných 35 metrov - na porovnanie: dopravné Douglasy DC-3, skonštruované krátko po ANT-25 boli o päť metrov dlhšie a ich rozpätie krídiel bolo naopak o päť metrov kratšie.

Vďaka tejto konštrukcii sa mohol Tupolevov stroj pochváliť jedinečným doletom 13-tisíc kilometrov, kým americké „dakoty“ zvládli len 1600 kilometrov. Valerij Čkalov, druhý pilot Georgij Bajdukov a navigátor Alexander Beljakov sa tak mohli 18. júna o štvrtej ráno vydať na rekordný let. Pôvodne mali letieť dva stroje ANT-25, po závade na motore druhého lietadla sa na cestu nakoniec vydal len Čkalov.

Pre úspech letu v mrazivom prostredí bolo nutné lietadlo čo najviac odľahčiť, a tak sa naložila len tretina z plánovaných potravín (väčšinu tvorila zásoba pre prípad stroskotania). Tú našťastie nepotrebovali, skúsená posádka však musela počas letu bojovať s prírodou i technickými problémami. Už po piatich hodinách objavil Čkalov únik oleja z motora stroja. Poruchu sa podarilo odstrániť a letci pokračovali ďalej.

Námraza

Väčším problémom bola námraza, ktorá sa začala tvoriť na krídlach, zaťažovala lietadlo a zvyšovala spotrebu paliva. Čkalov skúšal námraze uniknúť tak, že vystúpil do väčšej výšky, i tak však zaostával za plánom - mal oneskorenie šesť hodín a bolo jasné, že do cieľa, kalifornského San Francisca, doletí len s veľkou dávkou šťastia.

Po 42 hodinách letu sa sovietski letci priblížili ku kanadskej hranici a po jej prelete zamierili zhruba na 65 stupni severnej šírky priamo na západ k Tichému oceánu. Pridali sa však ťažkosti s kyslíkom, takmer po 60 hodinách letu už ho bolo dosť len pre pilotujúceho Bajdukova a po prelete Skalis­tých hôr preto klesli. Pokračovali ďalej na juh, nad Oregonom, ale posádka zistila, že má len 120 litrov paliva a Čkalovovi, Bajdukovovi a Beljakovovi nezostalo iné, ako hľadať miesto na pristátie.

Nakoniec zvolili vojenské letisko vo Vancouveri, predmestie oregonského Portlandu. Aj napriek nízkej oblačnosti a dažďu sa Čkalovovi podarilo 20. júna 1937 okolo pol deviatej ráno bezpečne dosadnúť. Lietadlo a jeho posádka za sebou mali 63 hodín a 16 minút letu, ktorý meral 9130 kilometrov. Po pristátí sa zistilo, že v nádrži ANT-25 zostalo 40 litrov benzínu.

Cez New York do Moskvy

Unavenú, ale šťastnú posádku čakalo triumfálne privítanie, najprv sa však po kúpeli a výdatnom jedle konečne vyspali. Dostali aj nové šaty, aby ušetrili na hmotnosti, si so sebou nebrali žiadnu batožinu. A 21. júna sa prvý raz stretli s novinármi. Trojica potom absolvovala trium­fálnu cestu New Yorkom a zahanbiť sa nedala ani Moskva.

Pokrok sa však nedal zastaviť, už o necelý mesiac posádka Michaila Gromova na druhom exemplári ANT-25 preletela za 62 hodín a 17 minút 11 500 kilometrov z Moskvy až do San Jacinta v Kalifornii. Národného hrdinu Čkalova čakala práca skúšobného pilota, ktorá sa mu stala osudnou - zahynul v decembri 1938 pri skušobnom lete v stíhačke Polikarpov I-180.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahČudovali sa mu, že fotí Indiánov. Bieli ním opovrhovali, domorodci mu dôverovali

Keby nebolo fotografa Edwarda S. Curtisa, len ťažko by sme dnes hľadali vizuálnu podobu kultúry, ktorá vzápätí zmizla.

ONLINE: Tímy trápia technické problémy, na čele Hamilton s Vettelom

Kvôli finančným problémom vypadla Veľká cena Nemecka aj tím Manor.

Spoplatnený obsahVitajte v Havane, v meste, ktoré si označkoval El Comandante

Kuba láka turistov na nádych pomerne bezpečnej exotiky.

Impulzívnosť a paranoja. Aký by bol život bez spánku?

Prečo je evolučnou výhodou stav, keď človek hodiny bezbranne leží.

Valerij Čkalov.

Valerij Čkalov.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní