Ľudia a udalosti
Cabot, John

Vydané 26. 6. 2007 o 0:00 Autor: Peter Morvay

Existuje veľa viac či menej potvrdených či naopak úplne špekulatívnych správ o predkolumbovských plavbách stredovekých Írov, Vikingov, Dánov či Baskov do Severnej Ameriky. Prvý Európan, o ktorom bezpečne vieme, že Severnú Ameriku a vôbec americký kontinent dosiahol, bol však až taliansky moreplavec v anglických službách John Cabot. Stalo sa tak 24. júna 1497, pred 510 rokmi.

John Cabot sa narodil okolo roku 1450 ako Giovanni Caboto. Mal pochádzať z Janova, rovnako ako jeho najväčší konkurent Krištof Kolumbus. Skúsený námorník sa z Cabota stal v Benátkach a pri obchodných plavbách po Stredomorí. Podobne ako Kolumbus po čase odišiel do Portugalska a neskôr do Španielska, a tiež tam pravdepodobne kráľovské dvory presviedčal, aby ho vyslali na výskumnú plavbu cez Atlantický oceán.

Nové loviská tresiek

V tejto súťaži, ako vieme, uspel Kolumbus, ktorý v roku 1492 nechtiac objavuje Ameriku. Nevzdáva sa však ani Caboto. Usadzuje sa v anglickom Bristole a poangličťuje si meno na John Cabot.

O svojich plánoch sa teraz snaží presvedčiť anglického kráľa a tamojších kupcov. Podobne ako Kolumbovi aj Cabotovi šlo o to nájsť západnú cestu do bohatých končín Číny, Japonska a Indie. Ostrovy objavené Kolumbom považoval tiež iba za predzvesť ázijskej pevniny.

V roku 1496 získava Cabot patent kráľa Henricha VII., ktorý ho oprávňuje, aby v mene panovníka „objavoval, získal a spravoval krajiny, ktoré doteraz nie sú osídlené nijakým kresťanským ľudom“. Výpravu financovali bristolskí obchodníci, ktorým šlo najmä o nájdenie nových lovísk tresiek. Tieto ryby, tvoriace jeden zo základov vtedajšej stravy, už niekoľko desaťročí európski rybári lovili v bohatých vodách neďaleko Severnej Ameriky. Dlho sa špekuluje, že pritom mohli aspoň uvidieť Novú zem. Jasné dôkazy pre to však neexistujú.

Novoobjavená krajina

Či už Cabot vedel, čo na západe nájde, alebo plával úplne do neznáma, jeho výkon to nezmenšuje. Prípravy na cestu mu zabrali celý rok. Loď Matthew, s ktorou sa vydal na cestu cez búrlivý Atlantik, bola dlhá asi 20 metrov a posádku tvorilo 18 mužov. Z dnešného pohľadu až šialená odvaha a odhodlanie však boli pre vtedajších námorníkov a objaviteľov typické. Dve z lodí Kolumbovej prvej flotily Pinta a Nina boli ešte menšie, než Matthew.

Severnú Ameriku dosiahla Cabotova lodička po päťtýždňovej plavbe v oblasti dnešného Newfoundlandu. Jeho meno pochádza práve z Cabotovej správy pre kráľa, ktorá hovorí o novo objavenej krajine, v origináli „newe founde lande“.

Pri objavovaní americkej pevniny Cabot prísne vzato Kolumba dokonca predbehol. Oficiálny objaviteľ nového svetadielu dosiahol samotnú pevninu až pri svojej tretej plavbe rok po Cabotovi. Až dovtedy sa iba motal medzi karibskými ostrovmi.

Cabot novú krajinu, ktorú stále považoval za súčasť Ázie, v mene panovníka zabral. Rýchlo sa vrátil do Anglicka, aby o svojom objave poreferoval. Privítali ho s veľkou slávou a od kráľa získal bohatú odmenu.

Zabudnutá druhá cesta

O rok neskôr Cabot do Ameriky vyrazil opäť, teraz už s piatimi loďami. Jedna z nich, na palube s Cabotovým synom a neskôr tiež slávnym objaviteľom Sebastianom sa pre opravy vrátila z pol cesty.

O osude ostatných štyroch nevieme nič určité. Nevieme dokonca ani, či Cabot aj po druhý raz doplával do Severnej Ameriky. Podľa väčšiny životopisov na ceste stroskotal alebo sa stal obeťou pirátov.

Existuje názor, že Cabot do Ameriky doplával a úspešne zmapoval jej východné pobrežie od severu až po Floridu. Dokonca sa potom vrátil do Anglicka, kde zakrátko zomrel. O jeho druhej ceste sa však veľmi nehovorilo. Jednak nebola z hľadiska obchodníkov, ktorí ju financovali, veľmi úspešná. Územia, ktoré Cabot objavil, neoplývali zlatom ani korením a najmä neobjavil prieplav, ktorý by umožnil cestu do Číny.

Svojou cestou na juh sa navyše Cabot dostal do oblastí, ktoré za svoju sféru vplyvu pokladalo Španielsko aj Portugalsko. Tým sa podobné kúsky zo strany konkurencie rozhodne nepáčili. Anglicko vtedy ešte zďaleka nebolo svetovou veľmocou, ako neskôr. Nechcelo si štáty s väčšími flotilami, od obchodu s ktorými bolo závislé, nijak pohnevať. Preto sa ku Cabotovej poslednej ceste nikto príliš nehlásil a jej výsledky upadli do zabudnutia.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPred cestou sme vtipkovali, spomínajú ženy z prvého transportu do Osvienčimu

V sobotu 25. marca je 75. výročie prvého transportu Židov do koncentračného tábora v Osvienčime.

Spoplatnený obsahVaršava chce zavrieť Tuska. A s ním poľskú demokraciu

Poľsko začalo s kriminalizáciou politických protivníkov.

Spoplatnený obsahGorillaz idú do vesmíru. Ich nová hudba je experiment

Animovaná kapela vydala štyri nové piesne.

Sagan na E3 Harelbeke spadol, vyhral Van Avermaet

V záverečnom špurte sa rozhodovalo medzi triom Belgičanov.

Socha Johna Cabota v Newfoundlande.

Socha Johna Cabota v Newfoundlande.

Foto: WWW.BOOKRAGS.COM

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní