SME

Cousteau, Jacques-Yves

Oscarový filmár, odvážny potápač, originálny novátor, skvelý organizátor. Tým všetkým bol Jacques-Yves Cousteau. Francúzi ho zbožňovali a chceli, aby sa stal ich prezidentom. Dňa 25. júna sme si pripomenuli desiate výročie úmrtia tohto výnimočného a všest

Jacques–Yves Cousteau.Jacques–Yves Cousteau. (Zdroj: ČTK)

ranného človeka, ktorý svetu ukázal, že žiť, tvoriť a riskovať sa dá aj inak než na pevnej zemi.

Cousteau, narodený v júni 1910 vo francúzskom Saint André de Cubzac na rieke Dordogne, zrejme musel mať okrem dobrodružnej nátury vrodenú depresiu z obyčajnej pozemskej chôdze. Najskôr chcel byť letcom, v čom mu zabránila autonehoda. Keď sa nemohol dostať do oblakov, v roku 1936 si nasadil potápačské okuliare. Podmorský svet ho oslovil natoľko, že sa dvakrát takmer utopil, keď skúšal nové prístroje a pomôcky vyvinuté so skupinkou priateľov.

SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou
SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Opojenie z hĺbky

V roku 1943 mal konečne k dispozícii spoľahlivý dýchací prístroj so stlačeným vzduchom, ktorý vyskúšal najskôr v ľadovej parížskej Marne a neskôr v Stredozemnom mori. S vývojom automatického prístroja, ktorý nazvali aqualung, mu pomohol Émile Gagnan, tvorca regulačného ventilu pre automobilové motory. Coustea­u­­ovi a jeho priateľom umožnil zostup hlboko pod hladinu.

SkryťVypnúť reklamu

Ako prvý človek sa potopil do hĺbky 90 metrov. Objavil pritom nielen krásu podmorského sveta, ale aj novú chorobu, ktorú nazval opojením z hĺbky. V jej záverečnej fáze sa môže stať, že potápač, opitý dusíkom, v návale dobrej nálady a sebavedomia ponúkne dýchací prístroj rybám. Po vojne sa člen jeho tímu v hĺbke 120 metrov utopil, preto pokusy o rekordné zostupy zastavili. Nezdolnému Cousteauovi, ktorý sa počas nemeckej okupácie Francúzska účinne zapojil do hnutia odporu, však ani nenapadlo, aby sa svojej vášne vzdal.

Na palube Calypsa

Keď mal 39 rokov, stal sa veliteľom výskumnej lode Calypso, ktorú kúpil za vlastné peniaze. Jednou z jej úloh bolo preskúmať viac ako dvetisícročný podmorský vrak pri Marseille. Na palube Calypsa nastal vhodný moment na spojenie dvoch jeho životných vášní, výskumníckej a filmárskej (v mladosti si z ušetreného vreckového kúpil kameru). Najskôr vyzbrojil potápačov vodotesnými kamerami, ktoré prenášali obraz na palubu. Tam mohli vrak skúmať archeológovia bez toho, aby sa museli potápať.

SkryťVypnúť reklamu

Od podmorskej televízie bol už len krôčik k dokumentárnym filmom. Cousteau s ich pomocou mohol ďalej financovať nie práve lacné výskumy, ale predovšetkým otvoril podmorský svet ľuďom, z ktorých drvivá väčšina nikdy nemala na no­hách plutvy. Za dokumentárne filmy Mlčiaci svet, Zlatá ryba a Svet bez Slnka získal najvyššie ocenenie filmového sveta, Oscara. Napísal aj desiatky populárnych kníh.

Homo aquaticus

Cousteau, zakladateľ športového potápania, nebol ideálnym typom športovca. Fajčil, mal rád dobré jedlo a ešte viac dobré víno, napokon ako veľa Francúzov. Nepokazilo mu to však ani renomé, ani líniu, a vo vode sa pohyboval elegantnejšie ako mnohé modelky na móle. Dožil sa veku, ktorý by mu mohli závidieť mnohí abstinenti, a vďaka originálnym oceánografickým výskumom sa dostal medzi štyridsať „nesmrteľných“ členov akadémie.

SkryťVypnúť reklamu

Jeho ideálom nebol Homo sapiens, ale Homo aquaticus, ktorý by žil ako vodný tvor a dýchal ako ryba. V roku 1962 vybudoval prvé podmorské obydlie, v ktorom strávili dvaja aquanauti týždeň. O tri roky neskôr už v hĺbke 100 metrov bývalo šesť aquanautov počas troch týždňov. Vymyslel fantastický projekt zlepšenia ľudského krvného obehu s pomocou malého prístroja zabudovaného v tele, ktorý by riešil dlhý pobyt pod vodou bez aqua­lungu. Pľúca pri tom bolo treba naplniť nestlačiteľnou tekutinou, ktorá by slúžila na dýchanie. Zrejme však príliš predbehol svoj čas, lebo človek-ryba zostal iba na stránkach sci-fi.

To hlavné, čo Cousteau urobil, však patrí do skutočnej reality šou, nie iba do tej filmovej. Vďaka nemu si ľudia uvedomili, aký čudesný svet sa skrýva pod vodnou hladinou, a ako málo o ňom ešte stále vieme. A že je barbarské urobiť z neho iba lovecký revír alebo smetisko na odpad, pre ktorý už na Zemi nie je miesto.

SkryťVypnúť reklamu

Komerčné články

  1. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu
  2. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  3. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  4. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  5. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  6. Wellness v prírode: máme tip, kde si na jar najlepšie oddýchnete
  7. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár
  8. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur
  1. Bývanie vytesané do kameňa? V Kapadócii tak žijú po stáročia
  2. E-recept, evolúcia v zdravotnej starostlivosti
  3. Leťte priamo z KOŠÍC a dovolenkujte na najkrajších plážach
  4. Za hranicami bytu: Ako si vybudovať dobré susedské vzťahy?
  5. Výlet 2 v 1: Jednou nohou na Slovensku, druhou v Rakúsku
  6. Ahoj, TABI! Kto je záhadný digitvor?
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur
  8. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové?
  1. Fellner otvorene: Manželka mi vyčítala, že zo mňa nič nemá 28 117
  2. Deväť dobrých: Jarný literárny výber v denníkoch SME a Korzár 17 474
  3. Do utorka za vás uhradia polovicu exotickej dovolenky 16 543
  4. Slováci minuli za 4 dni na dovolenky 6,4 milióna eur 10 919
  5. Prečo vymeniť plastové vchodové dvere za hliníkové? 10 296
  6. Patria medzi svetovú elitu. Slováci zariskovali a predbehli dobu 10 156
  7. Všetky divy sveta v privátnom lietadle dnes so zľavou 12 225 eur 7 863
  8. Ako Japonci potopili ruské nádeje na Ďalekom východe 5 726
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu
SkryťVypnúť reklamu

Neprehliadnite tiež

SkryťZatvoriť reklamu