Ľudia a udalosti
Křižík, František

Vydané 10. 7. 2007 o 0:00 Autor: Michal Ač

Křižíka fascinovala elektrina. Zdokonalil oblúkovú lampu a zaviedol v Prahe električku. Postavil elektrický automobil a lokomotívu, vyrábal súčasti elektrární, jeho zásluhou otvorili prvú elektrickú železničnú trať v monarchii. Od jeho narodenia uplynulo (8. júla 2007) 160 rokov.

Mal prezývku český Edison, on sám ju vraj pre svoju skromnosť nepočul rád. Pritom sa obaja narodili v tom istom roku a postarali sa o víťazstvo elektriny vo svete.

Parížsky triumf

Keď sa koncom 19. storočia hovorilo o plzenskom, znamenalo to skôr svetlo ako pivo. Vtedy začínala dobývať svet lampa, ktorá vyžarovala svetlo elektrickým oblúkom medzi dvoma elektródami.

František Křižík, ktorý pracoval pre jednu plzenskú firmu, ju zdokonalil samočinným magnetickým posunom uhlíkových elektród, čím podstatne predĺžil jej životnosť. Získal za ňu zlatú medailu na výstave v Paríži v roku 1881 v konkurencii desiatok iných nových typov. La médaille d'or, jedinú pre celé vtedajšie Rakúsko-Uhorsko, mu udelila porota na čele s rusko-francúzskym kráľom svetla Jabločkovom, zhodou okolností narodeným takisto v roku 1847.

Keď sa Křižíka raz vnuci vypytovali, ako prišiel na svoj najväčší vynález, povedal im: „Ani neviem. Len som sa tak hral po večeroch a zrazu to dobre svietilo. Myslím, že vynálezy robia ľudia iba z lenivosti, aby sebe alebo druhým uľahčili prácu.“

Súboj so Siemensom

Křižíkov vynález sa rýchlo rozšíril vo Francúzsku a v Anglicku. V Nemecku sa jeho patent snažil spochybniť iný mág priemyselného veku, Werner Siemens, nemecké úrady však potvrdili Křižíkovo prvenstvo.

Londýnska Electric Light Company odkúpila všetky Križíkove práva pre západnú pologuľu za 310–tisíc zlatých. Obdivuhodný výkon na skromného železničiara, ktorý pochádzal z rodiny chudobného obuvníka z Plánice pri Klatovách­ a nemal ani na to, aby si zaplatil maturitnú skúšku.

Takže na pražskú techniku ho zobrali ako mimoriadneho študenta pre jeho talent a pracovitosť.

Po ukončení školy Křižík nastúpil na železnicu ako úradník, jeho technická nátura sa však prejavila aj tu. Vymyslel automatickú výhybku alebo blokovacie zariadenie proti zrážke vlakov.

Z Plzne do Prahy

Za peniaze z patentov založil Křižík v Plzni dielňu, ktorá v roku 1884 presídlila do pražského Karlína. Dodávala kľúčové zariadenia pre elektrárne, slúžiace na osvetlenie obcí a domov; prvá z nich začala osvetľovať pražský Žižkov v roku 1889, dovedna ich vzniklo 130. Začínal so siedmimi zamestnancami, v roku 1890 ich mal viac ako sto. Ako prvý v Če­chách sa pustil do výroby lustrov.

Pražania zažili v roku 1891 ďalšie Křižíkove triumfy. Najskôr nechal postaviť trať z Letnej na výstavisko, kde začala premávať električka. Keď vyšla na koľaje v júli po prvý raz, riadil ju sám vynálezca.

„Ľudia moji, ono to nebolo ani kilometer, ale koncesiu som mal ako na Severozápadnú dráhu. Šesť ministrov sa na to muselo podpísať vrátane cisára, kým mi dovolili s tým vagónikom vyjsť,“ spomínal.

Křižíkove lampy osvetľovali aj pražskú jubilejnú výstavu, ktorú sám inicioval. Preto „nešetril sily ani obete“, aby sa na nej uviedol čo najlepšie. Pozornosť návštevníkov pútala jeho farebná fontána, vysoká 25 metrov, osvetlená desiatkami „oblúkoviek“ zabudovaných pod skleneným dnom. Farebný efekt vytvárali otáčajúce sa filtre, ktorých farbu menili „v primeraných intervaloch“.

Odvážny skromný muž

Chodil medzi sedliakov a presviedčal ich o výhodách elektriny. Nebál sa použiť na pohon elektrickej lokomotívy 3000 voltov, aj keď ho pred takým neslýchaným napätím varoval riaditeľ spoločnosti Westinghouse. V roku 1903 sa zaslúžil o elektrifikáciu prvej železničnej trate v monarchii medzi Táborom a Bechyňou. Dodal pre ňu elektrické zariadenia vrátane vybavenia vozidiel a elektrárne. „Bechyňka“ premáva dodnes.

Bol príliš tvorivý vynálezca, príliš skromný človek a príliš zlý podnikateľ. Na plzenskom osvetlení prerobil 60–tisíc zlatých. Na pražských električ­kách stotisíc. Na viedenskej elektrickej lokomotíve dvestotisíc.

V roku 1914 musel bankrotujúcu firmu predať, elektrotechnickým novinkám sa však venoval až do konca života. Zomrel v januári 1941, pochovali ho na Slavíne na pražskom Vyšehrade.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠiroký vlastní Váhostav cez majora z ŠtB

Vyšetrovanie ukázalo, že Váhostav pre oligarchu Juraja Širokého vlastní jeho niekdajší nadriadený z americkej misie v ŠtB.

Prečo Široký skrýva vzťah k firme až na Novom Zélande?

Pýtali sme sa už viackrát, tak len aby sme nevyšli z cviku.

Spoplatnený obsahPoznali Gauliedera. Vylučujú, že by spáchal samovraždu

Mal dokumenty, ktoré by boli aktuálne, keby sa zrušili amnestie.

František Křižík.

František Křižík.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní