Udalosti
Vojna o tajomstvo DNA

Vydané 4. 3. 2009 o 0:00 Autor: Michal Ač

V apríli roku 1953 vyvrcholili preteky, do ktorých sa zapojilo veľa vedcov zvučných mien. Na čele pelotónu došli Brit Francis Crick a Američan James Watson z Cambridge. Ich krátky článok vysvetľujúci štruktúru kyseliny života, DNA, znamenal prelomový moment v biologickom výskume. Britský časopis Nature ho zverejnil 25. apríla 1953.

Francisa Cricka, ktorý začínal ako fyzik, a biológa Jamesa Watsona história uznáva ako hlavných objaviteľov štruktúry DNA. Neboli jediní a napodiv ani najusilovnejší vedci, ktorí sa zaslúžili o poznanie spôsobu, akým DNA v jadre bunky uchováva a prenáša genetickú informáciu. Ukázali však v záverečných fázach biologickej „bleskovej vojny“ najviac intuície, s ktorou poskladali znalosti, získané prevažne od iných. Ich prínos je nenahraditeľný.

Tri články o DNA

Nature zverejnil 25. apríla 1953 nie jeden, ale tri krátke články o štruktúre DNA. Crickov a Watsonov sa síce ocitol na prvom mieste, no veľmi prínosné boli aj ďalšie dva. Spoluautor druhého, Maurice Wilkins, napokon v roku 1962 získal s Crickom a Watsonom Nobelovu cenu. Pod tretím nájdeme meno Rosalind Franklinovej, ženy, ktorá bola na stope štruktúry DNA skôr ako Crick s Watsonom, a dokonca musela korigovať ich predchádzajúce mylné predstavy o tom, ako to v DNA vyzerá.

Franklinová pracovala v kryštalografickom laboratóriu M. Wilkinsa. Práve ona strávila najviac času experimentálnym hľadaním štruktúry DNA pomocou röntgenového snímkovania jej vlákien. Britsko-americký pár ju predbehol so správnym riešením, ktoré vzniklo „hraním sa“ s kovovou skladačkou za pracovným stolom, doslova o pár dní.

„Ste dvojica starých ničomníkov, šomranie je tu však na­ nič. Myslím, že je to veľmi vzrušujúci nápad a nezáleží na tom, kto ho, dočerta, dostal,“ napísal Crickovi a Watsonovi s nadhľadom Wilkins, keď mu poslali návrh článku do Nature.

Scenár pre Spielberga

Je vlastne zvláštne, že ešte nijaký slávny režisér nestvárnil príbeh DNA. Našiel by v ňom nielen prekrásne zápletky, ale aj logiku, s ktorou neúprosne postupuje vedecké poznanie. Všetko by sa mohlo začať trebárs od brnianskeho mnícha Gregora Mendela, ktorý objavil gény už v roku 1866, no potom sa na jeho prácu nadlho zabudlo. Alebo od slávneho článku Erwina Schrödingera Čo je život (1944), ktorý inšpiroval na prácu v biológii celú povojnovú generáciu fyzikov vrátane Cricka. Alebo príbehom Linusa a Petera Paulingovcov, otca a syna, ktorí tiež zasiahli do výskumu DNA (Linus, dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny za práce o chemickej väzbe a za mier, veľmi podstatne).

Príbeh by mohol pokračovať až do dnešných dní, keď už vedci prečítali celý ľudský genóm, čo prináša nepredstaviteľné možnosti najmä v medicíne. Alebo do momentu, keď časopis Nature informoval o zverejnení prakticky kompletnej dedičnej informácie legendárneho biológa Jamesa Watsona, aby si tak symbolicky pripomenul prelomové udalosti spred polstoročia.

Ste dvojica starých ničomníkov, šomranie je tu však nanič.

Maurice Wilkins, Nobelova cena za štruktúru DNA

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBrusel vyšetruje dotácie pre Jaguar v Nitre. Môžu Briti odísť?

Európskej komisii sa nepozdávajú 130-miliónové dotácie ani súvisiace investície za pol miliardy eur.

Spoplatnený obsahVydrží to ešte Most alebo padne?

Trpezlivosť voličov nemožno skúšať donekonečna.

Policajti bili obuškami Rómov, Gašpar vidí neprimerané zákroky

Polícia zasahovala pre šarvátku v Zborove.

James Watson (dole) a Francis Crick sú autormi prelomového článku o štruktúre DNA.

James Watson (dole) a Francis Crick sú autormi prelomového článku o štruktúre DNA.

Foto: ČTK, NATURE, WIKIMEDIA.COM

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní