Inštitúcie
Centralnyj sportivnyj klub armii

Vydané 4. 3. 2009 o 0:00 Autor: Petra Procházková, agentúra Epicentrum

„Neviem, neviem, či existuje nejaký iný klub na svete, ktorý len na olympijských hrách získal počas svojej existencie viac ako tisíc medailí a viac ako polovicu z nich zlatých. To je unikátny úspech.“ Tento nedlhý výňatok z jubilejných rečí ruského prezidenta Vladimira Putina na oslavách 85. narodenín CSKA (Centralnyj sportivnyj klub armii) má zásadný podtext. Šport totiž vždy bol, je a zrejme aj bude niečím, čo dvíha ruské sebavedomie.

V sovietskych časoch sa za úspechy športovcom rozdávali byty, farebné televízory a žigulíky, za prehry hrozili aj tvrdé tresty. Vynikajúci športovci mali neuveriteľné privilégiá.

Predovšetkým mohli cestovať a konfrontovať sovietsku skutočnosť s pozlátkom Západu. Nejeden z nich vrátane členov slávneho klubu CSKA pozlátke neodolal.

Šport a ropa zostali aj po rozpade komunistického impéria niečím, čo Rusko robí Ruskom. Prezident Vladimir Putin postavil svoju popularitu a úspech práve na čiernom zlate a demonštratívnej láske k športu.

Keď minulý týždeň v obrovskom športovom komplexe klubu CSKA, ktorý sa príznačne nachádza na Leningradskom prospekte, oslavoval spolu s politickou a športovou elitou výročie klubu, mal lepšiu náladu ako kedykoľvek inokedy.

Laškoval s ministrom obrany Anatolijom Serďukovom, ktorý patrí medzi fanatických fanúšikov klubu, aj akosi v emóciách triezvejším prvým vicepremiérom Sergejom Ivanovom.

Tribúny okolo boli zaplnené na prasknutie, ľudia šaleli nadšením, slová prezidenta a vystúpenie populárnych skupín odmeňovali skandovaným potleskom. Putin len niekoľko dní pred svojím odchodom z Kremľa rekapituloval aj športové výsledky svojho vládnutia. Jedno je jasné: športové haly a ropovody zaznamenali počas jeho vlády najväčší rozkvet.

Klub lyžiarov

CSKA je v Rusku pojmom, ktorý má za sebou 11­tisíc majstrov Sovietskeho zväzu, či viac ako dva a pol tisíca prvenstiev na svetových či európskych súťažiach.

Za svoj vznik vďačí CSKA vlastne lyžiarom. V roku 1901 sa skupina milovníkov lyžiarskeho športu rozhodla, že je potrebné sa organizovať a založila niečo podobné športovému klubu s názvom Obščestvo ljubitelej lyžnogo sporta – OLLS. V roku 1911 však lyžiari prepadli futbalu.

To už vzniká skutočne niečo ako futbalový klub OLLS – prapredok súčasného CSKA.

Boľševický prevrat nazývaný októbrovou revolúciou zničil a vytrhal z koreňov veľa. Športové kluby však boľševici nechali na pokoji. Športovcom len postupne objasnili, že hrať a vyhrávať je potrebné v mene komunizmu, ale pravidlá futbalu na počudovanie nemenili. V roku 1923 však vedenie predsa len všetky športové organizácie rozpustilo a vytvorilo novú, centrálnu Radu pre fyzickú kultúru. Kedysi pomerne mierumilovný klub založený lyžiarmi sa stáva organizáciou podriadenou Hlavnej správe pre vojenskú prírpavu pracujúcich v oblasti fyzickej kultúry.

Od tejto chvíle – 29. apríla 1923 – je osud klubu tesne spätý s armádou, a tento deň je tiež považovaný za deň vzniku slávneho klubu.

Zjednotenie armády

Až v roku 1928 sa však názov priblížil súčasnému – CDRA (Centralnyj dom Krasnoj armii). Klub začal zbierať úspechy a stával sa slávnym.

Nakoniec sa v roku 1953 všetky armádne športové kluby zjednocujú a CSKA sa mení na gigantickú zásobáreň reprezentačných športovcov.

Tí vždy boli ťahúňmi všet­kých športových kolektívov, ktoré vystupovali za ZSSR na medzinárodnej scéne.

Patril medzi ne legendárny hokejový brankár Vladislav Treťjakov, ktorý rovnako legendárnej „zbornej“ pomohol k obrovskému množstvu svetových titulov. Mimochodom, o tom, že toto je pieseň minulého storočia, sa počas osláv radšej nikto nezmieňoval. Už 15 rokov nemôžu ruskí hokejisti vyhrať majstrovstvá sveta.

Futbalisti CSKA však pred tromi rokmi prvýkrát v histórii ruského futbalu získali pohár UEFA.

„Ruský šport až dnes naberá na obrátkach,“ volal Putin radostne na oslavách narodenín CSKA a nezabudol dodať: „To nie je náhoda, že v roku 2014 sa olympijské hry uskutočnia v našej krajine. Tým sú priznané naše úspechy a naše zásluhy“.

Potom kamera nežne zaznamenala, ako s úsmevom pohybuje perami pri piesni „Narodil som sa v ZSSR“. Ťažko povedať, či mal na mysli klub, či seba samého.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSpievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Spoplatnený obsahUgandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní