Miesta
Vznik republiky Sudán

Vydané 4. 3. 2009 o 0:00 Autor: Tomáš Vasilko

Etnicky rozdelený Sudán trpí konfliktmi medzi vládnym moslimským severom a povstaleckým černošským juhom.Hlavnou odbojovou silou proti islamskej vláde je Sudánska ľudovo­oslobodzovacia armáda. Najväčšia africká krajina prežila štyridsať zo svojich 52 nezávislých rokov v občianskej vojne.

O Sudáne sa hovorí, že je mikrokozmom celej Afriky. Najväčšia krajina kontinentu má púštny sever s moslimskými Arabmi i subsaharský tropický juh, kde prevláda černošské obyvateľstvo vyznávajúce kresťanstvo a animistické viery.

Kultúrne rozdiely a snaha určovať životy tých druhých, spolu s bojom o nadvládu nad náleziskami ropy a zdrojmi pitnej vody, viedli krajinu k prvej občianskej vojne už rok pred jej osamostatnením spod britskej nadvlády v roku 1956. Boje utíchli až v roku 1972. Moslimský sever vtedy sľúbil černošskému juhu istú autonómiu.

Povstanie proti šaríi

Mier vydržal v krajine desať rokov. Prezident Nimeiri v roku 1983 zaviedol v krajine právo šaría. Okrem iného navrhol odťať ruky zlodejom či zbičovanie ľudí za prechovávanie alkoholu.

Práve v tom roku prišla na scénu Sudánska ľudovo­oslobodzovacia armáda (SLOA). Spočiatku marxistické hnutie začalo bojovať proti vláde v Chartúme. Žiadali väčšiu autonómiu (prípadne až osamostatnenie) južnej časti krajiny.

Povstalcov viedol plukovník John Garang. Syn kresťanských rodičov z kmeňa Dinka, ktorý študoval v Spojených štátoch, kde dostal aj vojenský výcvik, pôsobil v sudánskej armáde. Mal potlačiť miestne vzbury, no namiesto toho sa postavil na ich čelo. V najlepších časoch viedol až 60­tisíc vojakov.

Chartúm sa v druhej sudánskej občianskej vojne snažil oslabiť SLOA podporovaním jej rôznych odštiepeneckých frakcií. Naopak, povstalci mohli rátať s pomocou susedných krajín Etiópie či Ugandy. V deväťdesiatych rokoch ich podporovali aj Američania.

Dva milióny obetí

Dvadsaťdvaročné boje v Sudáne boli najkrvavejším svetovým konfliktom od druhej svetovej vojny. Najmä na následky hladu zapríčineného bojmi zomreli dva milióny ľudí. Ďalšie štyri milióny Sudáncov museli ujsť z domovov. Tieto čísla „prekonalo“ podľa posledných údajov až desaťročie občianskej vojny v Demokratickej republike Kongo.

K mieru v rozdelenom Sudáne sa obe strany dopracovali až v roku 2005. Podľa neho sa Sudánske ľudovooslobodzovacie hnutie, politická frakcia pov­stalcov, stala súčasťou vlády v Chartúme. Formálne uznaná bola tiež autonómia juhu.

Sudánske ľudovooslobodzovacie hnutie však v októbri 2007 centrálnu vládu opustilo. Body mierovej zmluvy sa podľa nich uvádzali do praxe príliš pomaly. Pozorovatelia hovoria, že spor je najmä o hraničný región Abyei, ktorý je bohatý na ropu.

Hrozí, že konflikt medzi južným černošským obyvateľstvom a moslimským vládnym severom sa môže rozhorieť znova. Krajina pritom trpí aj humanitárnou krízou a bojmi milícií a povstalcov v západnej provincii Dárfúr, kde zahynulo už 300-­tisíc ľudí.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

Vojaci zo Sudánskej ľudovo–oslobodzovacej armády.

Vojaci zo Sudánskej ľudovo–oslobodzovacej armády.

Foto: REUTERS

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní