Miesta
Vznik republiky Sudán

Vydané 4. 3. 2009 o 0:00 Autor: Tomáš Vasilko

Etnicky rozdelený Sudán trpí konfliktmi medzi vládnym moslimským severom a povstaleckým černošským juhom.Hlavnou odbojovou silou proti islamskej vláde je Sudánska ľudovo­oslobodzovacia armáda. Najväčšia africká krajina prežila štyridsať zo svojich 52 nezávislých rokov v občianskej vojne.

O Sudáne sa hovorí, že je mikrokozmom celej Afriky. Najväčšia krajina kontinentu má púštny sever s moslimskými Arabmi i subsaharský tropický juh, kde prevláda černošské obyvateľstvo vyznávajúce kresťanstvo a animistické viery.

Kultúrne rozdiely a snaha určovať životy tých druhých, spolu s bojom o nadvládu nad náleziskami ropy a zdrojmi pitnej vody, viedli krajinu k prvej občianskej vojne už rok pred jej osamostatnením spod britskej nadvlády v roku 1956. Boje utíchli až v roku 1972. Moslimský sever vtedy sľúbil černošskému juhu istú autonómiu.

Povstanie proti šaríi

Mier vydržal v krajine desať rokov. Prezident Nimeiri v roku 1983 zaviedol v krajine právo šaría. Okrem iného navrhol odťať ruky zlodejom či zbičovanie ľudí za prechovávanie alkoholu.

Práve v tom roku prišla na scénu Sudánska ľudovo­oslobodzovacia armáda (SLOA). Spočiatku marxistické hnutie začalo bojovať proti vláde v Chartúme. Žiadali väčšiu autonómiu (prípadne až osamostatnenie) južnej časti krajiny.

Povstalcov viedol plukovník John Garang. Syn kresťanských rodičov z kmeňa Dinka, ktorý študoval v Spojených štátoch, kde dostal aj vojenský výcvik, pôsobil v sudánskej armáde. Mal potlačiť miestne vzbury, no namiesto toho sa postavil na ich čelo. V najlepších časoch viedol až 60­tisíc vojakov.

Chartúm sa v druhej sudánskej občianskej vojne snažil oslabiť SLOA podporovaním jej rôznych odštiepeneckých frakcií. Naopak, povstalci mohli rátať s pomocou susedných krajín Etiópie či Ugandy. V deväťdesiatych rokoch ich podporovali aj Američania.

Dva milióny obetí

Dvadsaťdvaročné boje v Sudáne boli najkrvavejším svetovým konfliktom od druhej svetovej vojny. Najmä na následky hladu zapríčineného bojmi zomreli dva milióny ľudí. Ďalšie štyri milióny Sudáncov museli ujsť z domovov. Tieto čísla „prekonalo“ podľa posledných údajov až desaťročie občianskej vojny v Demokratickej republike Kongo.

K mieru v rozdelenom Sudáne sa obe strany dopracovali až v roku 2005. Podľa neho sa Sudánske ľudovooslobodzovacie hnutie, politická frakcia pov­stalcov, stala súčasťou vlády v Chartúme. Formálne uznaná bola tiež autonómia juhu.

Sudánske ľudovooslobodzovacie hnutie však v októbri 2007 centrálnu vládu opustilo. Body mierovej zmluvy sa podľa nich uvádzali do praxe príliš pomaly. Pozorovatelia hovoria, že spor je najmä o hraničný región Abyei, ktorý je bohatý na ropu.

Hrozí, že konflikt medzi južným černošským obyvateľstvom a moslimským vládnym severom sa môže rozhorieť znova. Krajina pritom trpí aj humanitárnou krízou a bojmi milícií a povstalcov v západnej provincii Dárfúr, kde zahynulo už 300-­tisíc ľudí.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBojoval za ľudské práva, teraz sa zastáva ich utláčateľov. Ján Čarnogurský

Čarnogurský mal vždy blízko k zákazom a príkazom napriek odporu väčšiny, tvrdí bývalý spolustraník Ivan Šimko.

Spoplatnený obsahCesta od brexitu môže viesť aj k colnici v Břeclavi

Česi a Slováci vedia, že potrebujú vyššiu mieru integrácie.

Vojaci zo Sudánskej ľudovo–oslobodzovacej armády.

Vojaci zo Sudánskej ľudovo–oslobodzovacej armády.

Foto: REUTERS

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní