Udalosti
Vznik fašizmu

Vydané 24. 2. 2009 o 0:00 Autor: Tomáš Hudák

Benito Mussolini založil najsilnejšiu stranu medzivojnového Talianska z oddielov frustrovaných vojakov

Taliansko po prvej svetovej vojne bolo krajinou chudoby, štrajkov a nespokojnosti. Taliani sa cítili podvedení dohodou z Versailles, túžili po statuse európskej superveľmoci a začínali sa opájať boľševickým ópiom, ktoré vialo z porevolučného Ruska. V každej dedinke bol niekto, kto chcel byť novým Leninom či Maratom. Benito Mussolini, socialistický nadšenec, cítil svoju príležitosť. Stavil na nacionalizmus. Zorganizoval oddiely bývalých vojakov, ktoré sa stali jadrom jeho neskoršej Fašistickej národnej strany.  Čierne košele sa stali symbolom teroru Mussoliniho režimu. Včera uplynulo 90 rokov odvtedy, čo v Miláne vznikli Bojové zväzky Talianov.

Fašizmus

Mario Palmieri vo Filozofii fašizmu označuje za jeho základné princípy jednotu, autoritu a povinnosť.

Fašizmus sa usiluje vybudovať totalitný štát, odmieta demokraciu a liberalizmus, využíva násilie, propagandu a cenzúru, potláča záujem jednotlivca.

Keď v októbri 1922 pochodovalo asi 40­-tisíc mužov na Rím, taliansky premiér Luigi Facta už zrejme tušil, že je posledným predsedom vlády pred nástupom fašistov k moci. Kráľ Viktor Emanuel III. odmietol podpísať vyhlásenie výnimočného stavu a katolícka cirkev socialistom veľmi neverila.

 

Pomsta Benita Mussoliniho, ktorého socialisti v roku 1915 vylúčili zo strany,  bola dokonaná. Duce sa stal premiérom a postupne premenil Taliansko na fašistickú krajinu. Cesta za týmto triumfom sa však začala skôr. Na jej počiatku stálo hnutie Fasci d'Italiani di Combattimento (Bojové zväzky Talianov), o ktorého členoch v časoch fašistického teroru v krajine  hovorili Taliani ako o čiernych košeliach. Ich sformovanie bolo prvým úspechom Mussoliniho na jeho ceste k moci.

Teror čiernych košieľ

Pre Taliansko bolo víťazstvo spojeneckých mocností v prvej svetovej vojne Pyrrhovým víťazstvom. Zmluva z Versailles prisúdila Taliansku len zisk Julského Benátska a južného Tirolska, čo nemalo ani zďaleka k predvojnovým sľubom.

Krajina sa prebárala v inflácii, bola značne zadlžená a rapídne rástla aj nezamestnanosť. Štát musel dotovať výrobu chleba, náklady naň boli trikrát väčšie ako samotný zisk.

Po krajine sa navyše potulovali Arditi, frustrovaní, a najmä ozbrojení vojnoví veteráni, sklamaní tým, že riskovali životy, aby nakoniec živorili vo vlastnom štáte. Mussolini, ktorý sa rozlúčil so socialistami pre ich pacifické postoje počas vojny, našiel práve v organizovaných oddieloch bývalých vojakov, ktoré viedol Dino Grandi, úrodnú pôdu pre svoju víziu.

Mussolini chcel z Talianska urobiť silný autokratický štát, ktorý si podľa vzoru Británie a Francúzska vydobyje svoje vlastné kolónie. Stavil na nacionalistický sentiment, hovoril o jednote a o tom, že pod jeho vedením dosiahne krajina opäť taký rozkvet, aký zažívala za éry starovekého Ríma.

Na jar 1919 jeho rétorika uchvátila squadristov v čiernych košeliach a Bojové zväzky Talianov začali oficiálne fungovať ako protikomunistický a antisocialistický odboj.

Názov Fasci (zväzok) si vzali zo zväzku prútov, zviazaných červenou páskou, z ktorých vyčnievala sekera, čo bol kedysi symbol úradníkov rímskeho impéria. V máji 1919 vyplienili sídlo socialistických novín Avanti. V júni 1919 Mussolini publikoval svoj Manifest fašistického odboja, v ktorom žiadal koniec monarchie v Taliansku, obmedzenie vplyvu cirkvi či znárodnenie podnikov. Ako sa neskôr ukázalo, po nástupe k moci ustúpil od všetkých týchto radikálnych podmienok.

V septembri obsadil básnik a bývalý vojenský letec Gabriele D'Annunzio s oddielom asi tisíc mužov pohraničné mestečko Fiume (Rijeka) na severe Talianska ako protest proti jeho plánovanému pripojeniu k vtedajšej Juhoslávii.

Mussolini využil husársky kúsok známeho básnika a vyzdvihol D'Annunzia ako muža, ktorý dokázal niečo, čo on môže urobiť na celonárodnej úrovni.

Nástup k moci

Voľby v roku 1919 však boli pre fašistov fiaskom. Na svoju chvíľu si Mussolini musel ešte počkať. V decembri 1920 talianska armáda vyhnala jednotky  D'Annunzia z Fiume a väčšina ozbrojencov sa pridala k Mussoliniho oddielom. Tie sa rozrástli na 250­tisíc mužov a pokračovali v terore proti členom Socialistickej strany.

V roku 1921 sa fašistické hnutie mení na Fašistickú národnú stranu a vo voľbách získava 53 kresiel. Čierne košele rozpútali v uliciach čistky, vypaľovali socialistické radnice a vyvolali v krajine štrajk. Ten vyústil do pochodu fašistických gárd na Rím. Mussolini si vymenovanie za premiéra vynútil násilím.

Voľby v novembri 1923 boli už len divadielkom. Víťazná strana mala podľa nového volebného zákona získať dve tretiny parlamentných kresiel. Parlamentný systém zanikol a duce zaviedol cenzúru. Taliansko sa stalo fašistickou diktatúrou.

Hlavné správy

Dvaja diktátori: Benito Mussolini (vľavo) s Adolfom Hitlerom na vojenskej prehliadke v Mníchove.

Dvaja diktátori: Benito Mussolini (vľavo) s Adolfom Hitlerom na vojenskej prehliadke v Mníchove.

Foto: WWW.HISTORY.COM

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní