Ľudia
Che Guevara, Ernesto

Vydané 30. 3. 2009 o 8:00 Autor: Ivana Kullová (Autorka pracuje v treťom sektore)

Ernesto Che Guevara - večný partizán a bojovník za „lepšie zajtrajšky“ zomrel v roku 1959. Bol symbolom 60. rokov podobne ako Hendrix, Joplin, Morrison, Luther King či Kennedy, teda všetci tí, ktorí zomreli predčasne a za tragických okolností. Práve preto sa mohli stať symbolmi.

Ernesto Guevara sa narodil v roku 1928 v Argentíne ako prvý syn dobre situovaných rodičov s aristokratickými predkami. Počas štúdia medicíny v Buenos Aires sa začal zaujímať o idey marxizmu-leninizmu a ľavicové politiky. Známu prezývku získal počas svojich ciest po krajinách Latinskej Ameriky - cudzinci tak reagovali na zvyk Argentíncov oslovovať osobu, s ktorou sa práve rozprávajú „Che“.

Osudovým sa Guevarovi stal pobyt v Mexiku - tu sa v roku 1955 stretáva s Fidelom Castrom a pridáva sa k jeho skupine povstalcov proti režimu Fulgencia Batistu na Kube. Aj Guevarovou zásluhou sa partizánom skrývajúcim v horách Sierra Maestra podarilo nakoniec v januári 1959 dobyť Havanu.

Revolúcia nepochopenia

Paradoxom zostáva, že tento Guevarov triumf dnes pretrváva vďaka úplnému odvráteniu sa od jeho ideologického dedičstva. Che by len veľmi ťažko niesol kapitalistické vzťahy, ktoré riadia dnešnú ekonomiku ostrova či davy turistov z „imperialistických“ krajín. Už v 60. rokoch bola jedným z dôvodov Guevarovho odklonu od ZSSR práve Chruščovova snaha o ekonomickú liberalizáciu, pružnejšie plánovanie a administratívnu decentralizáciu.

Che ako kubánsky minister priemyslu bol proti akýmkoľvek kapitalistickým elementom v ekonomike, i tým najmenším, akým je napríklad motivácia robotníkov prostredníctvom odmien. Ekonomickú stagnáciu na Kube chcel riešiť ešte väčšou centralizáciou rozhodovania a vylúčením trhových síl zo všetkých transakcií. Ekonomika podľa neho mala byť postavená na morálnych princípoch a solidárnej pomoci socialistického bloku.

Prvý muž revolúcie Fidel Castro bol však pragmatik - ak aj nejaké ideály mal, vždy si ich dokázal pružne prispôsobiť okolnostiam. Fidel si možno svojho spolubojovníka z revolúcie nesmierne vážil, bol si však vedomý i toho, že prílišná radikálnosť Guevaru a jeho pridŕžanie sa vyšších princípov nemajú v politike ani v ekonomike na Kube miesto.

To si napokon uvedomoval i sám Che a postupne sa, za viac či menej nenápadného tlaku zo strany Fidela, sústreďoval na kontakty s tretím svetom.

Práve tu sa snažil realizovať svoj ideál „exportu“ revolúcie - viesť partizánsku vojnu za nastolenie socialistického zriadenia. Obe jeho zahraničné misie však narazili na nepochopenie a ignoranciu či dokonca nepriateľstvo zo strany miestneho obyvateľstva, ktoré malo byť zachraňované. Viac neúspešných misií už Che vykonať nestihol. Bolívia sa mu stála osudnou, 9. októbra 1967 ho zastrelila bolívijská armáda.

Popularita revolúcie

Prečo je teda tento muž, ktorému sa v živote nepodarilo dosiahnuť to, čo si zaumienil, aj dnes taký populárny?

60. roky boli príťažlivé, plné revolty proti starým, skostnateným štruktúram a autoritatívnym vzťahom a Guevara bol revolucionár, ktorého životným cieľom bolo vytvoriť nový svet s novými vzťahmi a novými ľuďmi.

Až do smrti sa kŕčovito držal tohto ideálu, odhodlaný nepustiť sa ho ani za cenu vlastného života. Práve vďaka týmto vysokým ideálom a zaslepenej viere v ne mladí ľudia s portrétom Che Guevaru na tričkách zabúdajú na to, aké prostriedky si zbožňovaný Che volil na dosiahnutie cieľa. Dá sa vytvoriť nové ľudstvo zabíjaním ľudí? Možno, našťastie to však Che nestihol.

Zrod mýtu

Guevarova martýrska smrť nahrala do karát i Fidelovi Castrovi, ktorý vedel, že iný koniec by Guevarov život mať nemohol. Len vďaka nemu môže byť Che na Kube ospevovaný ako hrdina a posilňovať tak srdcia Kubáncov unavených každodennou dávkou revolučného nadšenia.

Nie je isté, akým spôsobom by mohol pomáhať „revolúcii“, a teda samotnému Castrovi, keby v Bolívii nezahynul. Keby totiž Che dodnes žil, tak by asi zápasil s ťažkou depresiou z kompromisov, ktoré ostrov podstupuje v snahe za každú cenu udržať „ideál“. Možno by bol nútený uvedomiť si, že ideálne sa ani nikdy nepodarilo vytvoriť.

Keby dodnes žil, a Fidel by sa ho medzitým ako problémového kritika nezbavil, uvedomil by si, že celé jeho životné snaženie vlastne nemalo zmysel. Tragická smrť k nemu teda bola láskavejšia, ako by bol ďalší život. Takto sa stal večne mladým symbolom boja za zmenu sveta.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBývalá opatrovateľka: Bol to prázdny život, nedalo sa to vydržať

Agentúry zneužívajú vodičov aj opatrovateľky, tvrdí bývalá opatrovateľka v Rakúsku Angelika Horňáková.

Che Guevara je dodnes idolom revolučne naladenej mládeže.

Che Guevara je dodnes idolom revolučne naladenej mládeže.

Foto: ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní