Ľudia
Amundsen, Roald

Vydané 30. 3. 2009 o 0:00 Autor: Tomáš Vasilko

Ako prvý prešiel severozápadnú cestu spájajúcu Atlantik s Tichým oceánom, premiérovo preletel lietadlom severný pól. A hlavne, v súboji o dobytie najjužnejšieho miesta Zeme predbehol o mesiac Roberta Scotta. Najchladnejšie časti planéty boli jeho životom. Nakoniec v nich Roald Amundsen našiel svoju smrť. Stratil sa 18. júna 1928.

Osud najväčšieho nórskeho bádateľa sa mal uberať iným smerom. Aspoň podľa matky, ktorá z neho chcela mať doktora. No sny Roalda Amundsena boli iné.

Odmalička túžil dobývať nepreskúmané časti planéty. Otužoval sa nórskou zimou a vzhliadal k svojmu vzoru – slávnemu nórskemu polárnikovi Fridtjofovi Nansenovi.

Sľub, že bude lekárom, mu vydržal, iba kým nezomreli obaja jeho rodičia. Ako 21­-ročný predal medicínske skriptá, opustil univerzitu v Osle a vydal sa za volaním severu.

Preplával severom k Pacifiku

Skúsenosti zo skúmania Antarktídy, kde bol prvým dôstojníkom belgickej výpravy, využil hneď na svojej prvej slávnej plavbe. Celé storočia sa bádatelia pokúšali prejsť severozápadnou cestou z Atlantického do Tichého oceánu. Oblasť medzi severným pobrežím Kanady, Aljašky a zamrznutým ľadovcom Arktídy však ako prvý dokázal pokoriť až Amundsen. Už ako kapitánovi lode Gjoa mu to síce trvalo tri roky, no v roku 1906 zakotvil na západnom pobreží Aljašky.

Hneď po návrate sa začal pozerať na severný pól. No úspech (aj keď často spochybňovaný) dvoch Američanov Roberta Pearyho a Fredericka Cooka, ktorí stáli na najsevernejšom mieste planéty v roku 1909, ho donútil zmeniť plány.

Bitka o južný pól

Svoj zrak preto otočil na juh. O pokorenie Antarktídy sa vtedy usiloval aj Američan Robert Falcon Scott. Práve medzi ním a Amundsenom sa mal odohrať najnapínavejší bádateľský súboj všetkých čias.

O Nórových plánoch pred­beh­núť Scottovu výpravu skoro nikto nevedel. Ani posádka jeho lode Fram. Tú mu požičal na cestu Nansen, ktorý na možno najsilnejšej drevenej lodi, čo kedy bola postavená, strávil tri roky v Arktíde.

„Dovoľujem si vám oznámiť, že Fram postupuje do Antarktídy. Amundsen.“ Takýto telegram dostal Scott hneď po tom, ako nórske plavidlo nabralo smer juh. Nóri si základňu postavili v Zátoke veľrýb. Cesta k pólu bola odtiaľ síce kratšia ako Scottova, no viedla neznámym terénom.

V októbri 1911 sa Amundsen a ďalší štyria členovia výpravy so štyrmi saňami a 52 psami vydali na juh. Cesta nebola ľahká, no napokon sa im podarilo 14. decembra 1911 ako prvým ľuďom v histórii dosiahnuť južný pól. Nórovi k tomu pomohla znalosť podmienok, precízna príprava a, samozrejme, aj potrebné šťastie.

Na Roberta Scotta na južnom póle čakala o tridsaťpäť dní neskôr iba nórska zástava a Amundsenov stan. Američan pokorený neúspechom si kalich horkosti vypil do dna. Zahynul na spiatočnej ceste len 17 kilometrov od základne.

Stratený v Arktíde

Po dobytí Antarktídy sa Amundsen vrátil späť na sever. V roku 1926 na palube vzducholode Norge, spolu s talianskym inžinierom a bádateľom Umbertom Nobilom, preletel severný pól zo Špicbergov na Aljašku. Roald Amundsen sa tak spolu s jeho nórskym kolegom Oscarom Wistingom stali prvými ľuďmi, čo dosiahli oba póly Zeme.

Výpravy na chladný sever sa napokon stali Amundsenovi osudnými. Keď sa v roku 1928 Nobile stratil v Arktíde, rozhodol sa Nór pre záchrannú akciu. Talian sa napokon našiel, no Amundsen sa navždy stratil. Po havárii lietadla je jeho telo zrejme pochované pod arktickým ľadom, s ktorým celý život bojoval.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKorisť po Islamskom štáte zapáli ďalšie konflikty

Kurdi sú rozdelení, Bagdad útočí a Teherán prilieva olej do ohňa.

Roald Engelbregt Gravning Amundsen.

Roald Engelbregt Gravning Amundsen.

Foto: ARCHÍV ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní