Miesta
Quebec, centrum frankofónnej Kanady

Vydané 30. 3. 2009 o 0:00 Autor: Tomáš Vasilko a čtk

Len málo miest v Severnej Amerike je starších. Symbolizuje to, čomu sa hovorí frankofónna Kanada. Mesto Quebec založil moreplavec Samuel de Champlain ako prvú francúzsku trvalú usadlosť v Severnej Amerike.

Keď sa francúzsky námorník a objaviteľ Samuel de Champlain rozhodol založiť v novom svete osadu, ktorá by bola centrom obchodu, hľadal najmä na pobreží Rieky svätého Vavrinca. Dlho neúspešne. Vodný tok sa mu zdal priširoký a pobrežie „hornaté a pusté“.

Až to napokon našiel: na mieste, kde rieka merala len kilometer a veľmi dobre sa dala brániť, sa mu 3. júla 1608 pred očami ukázala ideálna oblasť pre nové mesto.

Prvú stálu francúzsku osadu v novom svete nazval výstižne – Quebec. V reči miestneho indiánskeho kmeňa Algonkinov to znamenalo „miesto, kde sa zužuje rieka“. S výnimkou piatich rokov sa až do roku 1759 stal Quebec centrom francúzskych kolónií v Severnej Amerike.


Ťažké začiatky

Francúzi pritom skúmali východné pobrežie svetadielu celé predchádzajúce storočie. Dúfali, že nájdu kratšiu severnú cestu do bohatého Orientu. Najznámejší bádateľ Jacques Cartier založil v roku 1541 prvú francúzsku osadu v Severnej Amerike. Vydržala dva roky.

Po nepresvedčivých výsledkoch Francúzi na čas bádanie pozastavili. Vrátili sa k nemu až koncom 16. storočia.

Začiatky Quebecu, rovnako ako mnohých iných severoamerických osád, boli ťažké. Prvú zimu zahynulo od hladu či na choroby až dvadsať z 28 osadníkov.

Postupne sa však mesto začalo rozrastať. Pomohlo vylepšovanie poľnohospodárstva (osadníci mohli prežiť tvrdé zimy), ako aj diplomatické budovanie vzťahov s miestnymi indiánskymi kmeňmi (najmä s Hurónmi a Algonkinmi).

Hlavnú zásluhu na tom mal Samuel de Champlain. Dobrodruh sa z vojaka, navigátora a bádateľa preorientoval na diplomata a kolonizátora. Úspešne.

V čase jeho smrti sa Quebec stal hlavným centrom kolónie, ktorú kardinál Richelieu nazval Novým Francúzskom. V roku 1635 Champlain zomrel fakticky ako prvý guvernér francúzskej dŕžavy v Severnej Amerike.

Od Hudsona po Floridu

Nielen legendy hovoria, že záujem Francúzov o túto časť pobrežia Ameriky spôsobili bobry. Kožušina tohto zvieraťa, ktoré sa neskôr stalo symbolom Kanady, ako aj olympiády v Montreale v roku 1976, bola v tom čase módny hit bohatých Európanov. A práve po Kanade behali tieto zvieratá v milió­noch.

V Quebecu na začiatku bývali najmä obchodníci a misionári. Dodnes v rovnomennej kanadskej provincii žije až 83 percent katolíkov. V roku 1674 v meste vznikla aj biskupská diecéza.

Paríž postupne svoje teritóriá v Severnej Amerike rozširoval a v polovici 18. storočia už ovládal oblasti od východnej Kanady, Veľkých jazier, Louisiany až po Mexický záliv. To sa nepáčilo anglickým kolóniám. Francúzov v tom čase žilo v Severnej Amerike len 60­tisíc, no Angličanov už milión. Kým väčšie Nové Francúzsko bolo stále najmä zdrojom surovín, americkí Angličania (a budúci Američania) už žiadali čoraz viac samostatnosti a rovnako aj ďalšie územia na kolonizáciu.

Vojna s Angličanmi

Napätie nakoniec v roku 1756 prerástlo do vojny. Po sedemročnom konflikte pripadli všetky francúzske dŕžavy britskej korune.

Quebec padol do anglických rúk po bitke na Abrahámových pláňach v roku 1759. Hoci sa ho neskôr skúšali zmocniť aj samostatné americké kolónie, zostal súčasťou britskej koruny a neskôr sa stal hlavným mestom rovnomennej provincie nezávislého kanadského štátu.

Aj keď súčasná Kanada je prevažne anglická, Quebec si zachoval svoj frankofónny charakter. Dodnes je tu oficiálny jazyk iba francúzština a mnohé časti mesta (ako aj ďalšia metropola provincie – Montreal) pripomínajú skôr Európu ako Ameriku.

Odlišnosť kultúry viedla v istých časových obdobiach k snahám o odtrhnutie sa provincie od Kanady. Naposledy to quebeckí separatisti skúšali v roku 1995. Obyvatelia provincie však samostatnosť Quebecu v referende, aj keď tesne, odmietli.

Kliknite - obrázok zväčšíte.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSpievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Spoplatnený obsahUgandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní