Udalosti
List 99 pragovákov

Vydané 12. 4. 2009 o 0:00 Autor: Juraj Koník

Ste ako tých 99 pragovákov, odkazujú aktivisti proti americkému radaru v Česku ministerke obrany. Pozýva Američanov a ničím sa vraj nelíši od zamestnancov pražskej automobilky, ktorí v roku 1968 žiadali o zásah Sovietov v „upadajucom“ Československu. A hoci reálnym pozvaním pre vojská Varšavskej zmluvy bol až list Vasila Biľaka, pragováci poslúžili ako údajný hlas obyčajného ľudu. Prosbu o záchranu socializmu poslali do Moskvy v júli 1968.

„Drahí súdruhovia, naše priateľstvo, naše spojenectvo je spojené spoločne preliatou krvou pri Sokolove, na Dukle a ďalších bojiskách. Naši nepriatelia sa nemenia, sú to totiž imperialisti a ich rozviedky, lenže sú teraz skúsenejší a tým aj nebezpečnejší. Vieme, čo majú za cieľ a kto im k nemu pomáha. Máme oči uprené na vás,“ píše sa v liste, ktorý mal neskôr odôvodniť vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.

Hlas straníkov a milícií

List v čase celopodnikovej dovolenky napísali najmä stranícki funkcionári automobilového podniku Praga a veliteľský zbor ľudových milícií. Podpisy pripojili aj ich rodiny.

Príhodne, v čase rokovania československých elít so sovietskym vedením v Čiernej nad Tisou, list zverejnila moskovská Pravda. A Sovieti ho zneužili pri tlaku na Prahu, aby sa miernila v snahe o socializmus s ľudskou tvárou, ktorý nazývala kontrarevolúciou.

Listy boli v tých časoch dôležitým nástrojom diplomacie. Jeden poslal vedeniu KSČ aj samotný sovietsky vodca Leonid Brežnev. Vyjadril v ňom znepokojenie nad vývojom v Československu. Sovietske noviny v tých dňoch stále častejšie vyzývali na zjednotenie „zdravých síl“ proti dubčekovskému vedeniu.

Z európskych kuloárov do Prahy prenikali informácie o tom, že Moskva je ochotná použiť aj tvrdú silu. Československý veľvyslanec vo Francúzsku odovzdal 11. júla Alexandrovi Dubčekovi „krajné znepokojenie vedenia Francúzskej komunistickej strany, ktorá sa obáva, že príde k vojenskému zásahu proti ČSSR,“ napísal publicista Miroslav Sígl. Dubček reagoval odmietnutím zúčastniť sa na schôdzke vo Varšave, kde mali sovietske satelity s Moskvou rokovať o situácii v ČSSR. Československa sa zo socialistických krajín zastali iba Titova Juhoslávia a Ceaušescuovo Rumunsko.

Československo túžilo po zmene

Čoskoro sa ukázalo, že list pragovákov nevyjadroval názor väčšiny. Zamestnanci automobilky po návrate z dovolenky list svojich kolegov a šéfov odsúdili. Organizátorov podpisovej akcie odvolali z politických funkcií. Praga tak vymenila časť vedenia podnikovej KSČ a šéfa ľudových milícií.

„Nemožno vidieť porušovanie demokracie v tom, keď odchádzajú z politických a mocenských funkcií ľudia, ktorí sklamali dôveru tých, ktorí ich funkciami poverili. Niet sa čo diviť pragovákom, že si prajú, aby zodpovedné funkcie a mocenské prostriedky boli v rukách ľudí, u ktorých je záruka väčšej občianskej zodpovednosti a uvážlivosti,“ obhajoval čistky vtedajší denník Práca.

List vyvolal divokú diskusiu v dobovej štátnej tlači. Československé noviny ho zverejnili dva týždne po sovietskej Pravde a zväčša pridali hanlivé komentáre.

Beriem späť

Verejný tlak na signatárov listu viacerých presvedčil, že list nemali podpisovať.

Ako prvý vzal svoj podpis späť Josef Bravenec, ktorý zverejnil svoje vyhlásenie v podnikovom časopise Gotwaldovec. Iniciátori výzvy podľa neho zamestnancov podniku podviedli a bez vedomia signatárov ním zaútočili proti samotnej štátostrane.

Od listu sa dodatočne dištancovali aj ďalší. „Boli sme presvedčené, že to je celozávodná akcia a pretože sme všetky členkami Zväzu priateľov ZSSR, podpísali sme listinu bez toho, aby sme text podrobne čítali,“ napísali štyri zamestnankyne podniku.

Opäť oslavovaní

Po auguste '68, v období normalizácie, sa z autorov listu opäť stali národní hrdinovia.

Pri hlavnom vchode podniku im umiestnili pamätnú tabuľu. Nezabudol na nich ani sovietsky vodca Leonid Brežnev a podľa ČTK sa s nimi stretol pri každej svojej návšteve Prahy.

Dnes Pragovka chátra, v najbližších rokoch majú na jej pozemkoch na pražských Vysočanoch vyrásť tisíce luxusných bytov.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠitie bez umŕtvenia či facka. Pôrody sprevádza aj násilie, tvrdia aktivistky

Prednostovia pôrodnickych kliník násilie na rodičkách odmietajú.

Odsúdenci, ktorí dávno prišli o politický vplyv

Aspoň jedna emblematická kauza sa neskončila v stratene a zmare.

Dubček v júli 1968 v Čiernej nad Tisou neochránil ČSSR pred Brežnevom (vľavo).

Dubček v júli 1968 v Čiernej nad Tisou neochránil ČSSR pred Brežnevom (vľavo).

Foto: ARCHÍV ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní