Udalosti
List 99 pragovákov

Vydané 12. 4. 2009 o 0:00 Autor: Juraj Koník

Ste ako tých 99 pragovákov, odkazujú aktivisti proti americkému radaru v Česku ministerke obrany. Pozýva Američanov a ničím sa vraj nelíši od zamestnancov pražskej automobilky, ktorí v roku 1968 žiadali o zásah Sovietov v „upadajucom“ Československu. A hoci reálnym pozvaním pre vojská Varšavskej zmluvy bol až list Vasila Biľaka, pragováci poslúžili ako údajný hlas obyčajného ľudu. Prosbu o záchranu socializmu poslali do Moskvy v júli 1968.

„Drahí súdruhovia, naše priateľstvo, naše spojenectvo je spojené spoločne preliatou krvou pri Sokolove, na Dukle a ďalších bojiskách. Naši nepriatelia sa nemenia, sú to totiž imperialisti a ich rozviedky, lenže sú teraz skúsenejší a tým aj nebezpečnejší. Vieme, čo majú za cieľ a kto im k nemu pomáha. Máme oči uprené na vás,“ píše sa v liste, ktorý mal neskôr odôvodniť vpád vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v auguste 1968.

Hlas straníkov a milícií

List v čase celopodnikovej dovolenky napísali najmä stranícki funkcionári automobilového podniku Praga a veliteľský zbor ľudových milícií. Podpisy pripojili aj ich rodiny.

Príhodne, v čase rokovania československých elít so sovietskym vedením v Čiernej nad Tisou, list zverejnila moskovská Pravda. A Sovieti ho zneužili pri tlaku na Prahu, aby sa miernila v snahe o socializmus s ľudskou tvárou, ktorý nazývala kontrarevolúciou.

Listy boli v tých časoch dôležitým nástrojom diplomacie. Jeden poslal vedeniu KSČ aj samotný sovietsky vodca Leonid Brežnev. Vyjadril v ňom znepokojenie nad vývojom v Československu. Sovietske noviny v tých dňoch stále častejšie vyzývali na zjednotenie „zdravých síl“ proti dubčekovskému vedeniu.

Z európskych kuloárov do Prahy prenikali informácie o tom, že Moskva je ochotná použiť aj tvrdú silu. Československý veľvyslanec vo Francúzsku odovzdal 11. júla Alexandrovi Dubčekovi „krajné znepokojenie vedenia Francúzskej komunistickej strany, ktorá sa obáva, že príde k vojenskému zásahu proti ČSSR,“ napísal publicista Miroslav Sígl. Dubček reagoval odmietnutím zúčastniť sa na schôdzke vo Varšave, kde mali sovietske satelity s Moskvou rokovať o situácii v ČSSR. Československa sa zo socialistických krajín zastali iba Titova Juhoslávia a Ceaušescuovo Rumunsko.

Československo túžilo po zmene

Čoskoro sa ukázalo, že list pragovákov nevyjadroval názor väčšiny. Zamestnanci automobilky po návrate z dovolenky list svojich kolegov a šéfov odsúdili. Organizátorov podpisovej akcie odvolali z politických funkcií. Praga tak vymenila časť vedenia podnikovej KSČ a šéfa ľudových milícií.

„Nemožno vidieť porušovanie demokracie v tom, keď odchádzajú z politických a mocenských funkcií ľudia, ktorí sklamali dôveru tých, ktorí ich funkciami poverili. Niet sa čo diviť pragovákom, že si prajú, aby zodpovedné funkcie a mocenské prostriedky boli v rukách ľudí, u ktorých je záruka väčšej občianskej zodpovednosti a uvážlivosti,“ obhajoval čistky vtedajší denník Práca.

List vyvolal divokú diskusiu v dobovej štátnej tlači. Československé noviny ho zverejnili dva týždne po sovietskej Pravde a zväčša pridali hanlivé komentáre.

Beriem späť

Verejný tlak na signatárov listu viacerých presvedčil, že list nemali podpisovať.

Ako prvý vzal svoj podpis späť Josef Bravenec, ktorý zverejnil svoje vyhlásenie v podnikovom časopise Gotwaldovec. Iniciátori výzvy podľa neho zamestnancov podniku podviedli a bez vedomia signatárov ním zaútočili proti samotnej štátostrane.

Od listu sa dodatočne dištancovali aj ďalší. „Boli sme presvedčené, že to je celozávodná akcia a pretože sme všetky členkami Zväzu priateľov ZSSR, podpísali sme listinu bez toho, aby sme text podrobne čítali,“ napísali štyri zamestnankyne podniku.

Opäť oslavovaní

Po auguste '68, v období normalizácie, sa z autorov listu opäť stali národní hrdinovia.

Pri hlavnom vchode podniku im umiestnili pamätnú tabuľu. Nezabudol na nich ani sovietsky vodca Leonid Brežnev a podľa ČTK sa s nimi stretol pri každej svojej návšteve Prahy.

Dnes Pragovka chátra, v najbližších rokoch majú na jej pozemkoch na pražských Vysočanoch vyrásť tisíce luxusných bytov.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

Dubček v júli 1968 v Čiernej nad Tisou neochránil ČSSR pred Brežnevom (vľavo).

Dubček v júli 1968 v Čiernej nad Tisou neochránil ČSSR pred Brežnevom (vľavo).

Foto: ARCHÍV ČTK

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní