ali rum a fajčili kvalitné cigary.
Bratia Castrovci už pol storočia potláčajú demokratický a ekonomický rozvoj na Kube. Iróniou je, že k moci sa dostali so sľubom zmeny. Ostrov chceli zbaviť nenávideného diktátora Fulgencia Batistu.
Dnes možno povedať, že sa mu v zatváraní politických odporcov a zvýhodňovaní prorežimových papalášov v mnohom podobajú.
Fulgencio Batista sa narodil v Banes v provincii Holgún chudobným rodičom, ktorí pracovali na plantáži s cukrovou trstinou. Obaja bojovali za kubánsku nezávislosť od Španielska.
V jeho tele sa miešala africká a európska krv a podľa klebiet mohol mať aj čínskych predkov.
Rýchla kariéra
Pochádzal zo skromných pomerov, preto musel v tínedžerských rokoch pracovať. Do školy chodil po večeroch a ako dvadsaťročný vstúpil v Havane do armády.
V roku 1933 sa postavil na čelo „revolty seržantov“, ktorá nahradila dočasnú vládu Kuby. Ramón Grau sa stal prezidentom a Batista, už v hodnosti plukovníka, šéfom armády.
V tomto období odštartoval aj svoju krvavú kariéru. Odporcov posielal na nútený odpočinok a tí, čo sa odmietali podriadiť, doplatili na revoltu životom. V uliciach Havany potlačil niekoľko pokusov o povstanie, napríklad v starobylej pevnosti Atarés alebo v hoteli Nacional.
Miláčik Ameriky
Grau vydržal na čele krajiny sto dní, kým ho Batista donútil odísť. Za chrbtom mal Washington, ktorý sa obával Grauových ľavicových názorov.
Batista sa po prvýkrát stal prezidentom v roku 1940, v kresle vydržal štyri roky, keď ho v ďalších voľbách porazil nepoddajný Grau.
Batista odišiel na Floridu, kde si v luxusnej vile plánoval návrat do Havany. Jeho popularita medzi Kubáncami však bola taká nízka, že vo voľbách nemal šancu zvíťaziť. Spriadal preto plány na vojenský prevrat.
V marci 1952 prišla jeho veľká chvíľa, keď zvrhol zvoleného prezidenta Carlosa Príoa. O dva týždne jeho vládu uznal americký prezident Harry Truman.
Kasína a prostitútky
Ihneď sa pustil do premeny Kuby. Z Havany vybudoval centrum pre gamblerov a vyslúžil jej prívlastok Las Vegas Latinskej Ameriky. Po Malecóne rástli kasína a hotely, krásne koloniálne vily obývali bohatí Američania. Okrem hazardu sa metropola stala aj centrom drogového biznisu, prostitúcie a bezpečne sa tu cítili mafiáni.
Batista sa spriatelil s gangstrom Meyerom Lanskym, ktorý z Havany riadil svoje kšefty v Amerike. Jeho rodina za prižmúrenie oka dostávala percentá zo zisku.
Obyčajní Kubánci pritom žili v biede, školstvo i zdravotnícka starostlivosť zostávali na katastrofálnej úrovni. Nespokojnosť rástla a už rok po Batistovom prevrate Fidel Castro zaútočil na kasárne v Santiagu de Cuba.
Študenti v uliciach
Bradatý revolucionár skončil v žalári, odkiaľ sa po dvoch rokoch dostal na slobodu. Batista si bol istý, že mu Fidel nemôže ublížiť, v tom sa však prerátal.
Vláda medzitým čelila rastúcim nepokojom v Havane, mimoriadne aktívni boli študenti. Vojaci patrolovali v uliciach, sprísnila sa cenzúra tlače a Havanská univerzita zostala zatvorená.
Fidelovi Castrovi sa v roku 1956 podarilo vylodiť z Granmy a za podpory Kubáncov dobyť Havanu. Batista o tretej v noci 1. januára 1959 nastúpil do lietadla a ušiel do Dominikánskej republiky. Ďalšie lietadlá odviezli na Miami a do New Yorku desiatky predstaviteľov režimu.
Batista na neskôr usadil na portugalskom ostrove Madeira, žil aj pri Lisabone, kde trávil čas písaním kníh. Zomrel na infarkt v Guadalmine blízko španielskej Marabelly.
