Získať v roku 1935 Nobelovu cenu za syntézu nových rádioaktívnych prvkov znamená, že sa zahrávate so životom. Počas pokusov i počas nasledujúcej vojny. Presne ako Fréderic spolu so ženou Iréne, slávnou dcérou ešte slávnejšej matky. Zajtra uplynie päťdesiat rokov od vedcovej predčasnej smrti.
Fréderic Joliot, syn parížskeho obchodníka, bol v mladosti dobrým športovcom a o vedeckej kariére nerozmýšľal. Vyštudoval chémiu a začal pracovať v oceliarstve.
Jeho život sa zmenil v roku 1925, keď ho na odporučenie významného fyzika Paula Langevina prijali ako dvadsaťpäťročného do parížskeho Ústavu pre rádium. Založila ho Marie Curie, vtedy už dvojnásobná nositeľka Nobelovej ceny, ktorá sa s Langevinom veľmi dobre poznala.
Joliot v ústave stretol jej dcéru Iréne. Rozumeli si natoľko, že od roku 1926 už ako manželia podpisovali všetky vedecké články jedným menom, Joliot Curie.
Študovali rádioaktívne žiarenie, ktoré učarovalo aj Marii a Pierrovi Curieovcom. Namiesto na získavanie jeho prírodného zdroja, najmä rádia, v čom v nepredstaviteľne biednych podmienkach vynikala Marie, sa však sústredili na možnosť, ako žiarenie získať umelo s pomocou iných prvkov.
Kľúč k reťazovej reakcii
Práca dvojice Joliot Curie inšpirovala objav neutrónu Jamesom Chadwickom v roku 1932. Tým sa otvorila cesta dovnútra atómu, ktorú začiatkom storočia začal Ernest Rutherford.
Francúzi významne ovplyvnili aj prelomové práce slávneho Taliana Enrica Fermiho, ktorý počas II. svetovej vojny postavil v Chicagu prvý jadrový reaktor.
V roku 1934 dvojica Joliot Curie objavila, že rádioaktivitu možno vyvolať umelo. V roku 1939 zistil Fréderic so spolupracovníkmi Halbanom a Kowarským v nadväznosti na objav Iréne, že pri štiepení uránu sa uvoľňuje prúd neutrónov.
Pomalé neutróny, uväznené v atómovom jadre spolu s protónmi, sú kľúčom k jadrovej reťazovej reakcii - riadenej (v reaktore) aj neriadenej (v bombe).
Tieto výsledky boli pre ďalší osud sveta veľmi významné. História ich zachovala v liste, ktorý začiatkom septembra 1939 zostavil Leo Szilárd a podpísal Albert Einstein.
Adresátom bol americký prezident Frank D. Roosevelt. Píše sa v ňom: „Z prác, ktoré urobili v uplynulých štyroch mesiacoch Joliot vo Francúzsku a Fermi a Szilard v Spojených štátoch, vyplýva, že by bolo pravdepodobne možné vyvolať jadrovú reťazovú reakciu vo veľkom množstve uránu, pri ktorej sa uvoľní obrovská energia...
Takto bude možné skonštruovať extrémne ničivé bomby nového typu.“
Nielen bomba, aj reaktor
Nedávno sme si pripomenuli smutné septembrové udalosti z roku 1945 v Hirošime a Nagasaki. Dvojica Joliot Curie v rokoch pred vojnou o možnom využití jadrovej sily na ničenie vôbec neuvažovala, natoľko sa zdala byť nepravdepodobná.
Podľa vzoru Marie a Pierra Curieovcov im išlo najmä o lekárske uplatnenie, veď rádium sa ukázalo ako vynikajúci liek proti kožným nádorom. Rovnako ako oni sa rozhodli, že budú publikovať všetky výsledky.
Zastavili ich až obavy zo vzostupu nacizmu a z možnosti zneužitia reťazovej reakcie tesne pred vypuknutím II. svetovej vojny. V októbri 1939 spísali princípy konštrukcie jadrového reaktora a uložili ich do zapečatenej obálky, ktorú zverili Akadémii vied. Zostali tam v utajení až do roku 1949.
Počas vojny Fréderic s rodinou zostali v okupovanom Francúzsku. Laboratórium zabezpečil proti možnosti, aby mohli ich prácu zneužiť Nemci a venoval sa najmä výskumom v biológii.
Prvý v západnej Európe
K reaktoru sa Fréderic vrátil až po vojne ako vrchný komisár francúzskeho Komisariátu pre jadrovú energiu. V roku 1948 v pevnosti Chatillon pri Paríži riadil práce pri spustení prvého francúzskeho jadrového reaktora – bol to prvý reaktor v západnej Európe.
To, že je dnes Francúzsko veľmocou, pokiaľ ide o využívanie sily atómu na výrobu energie, je aj zásluha dvojice Fréderic Joliot a Iréne Curie. Súčasne si svet vďaka Francúzsku začína uvedomovať, že jadrová energie sa stáva jedným z najprijateľnejších dostupných energetických zdrojov fungovania civilizácie.
Ako mnohí vedci, ktorí prichádzali často do kontaktu so žiarením, zomreli mladí. Iréne v roku 1956, keď mala iba 59 rokov, Fréderic dva roky po nej, 14. augusta 1958 ako päťdesiatosemročný. Obaja mali štátny pohreb. Francúzi tak ocenili nielen ich ohromný prínos pre základný výskum a jadrovú energetiku, ale aj pre medicínu, kde ich objavy pomohli a pomáhajú zachrániť životy miliónom ľudí.
 Fréderic Joliot Curie na známke. FOTO – WIKIMEDIA.ORG |
