ĽUDIA A UDALOSTI
Bednár, Alfonz

Vydané 10. 11. 2009 o 0:00 Autor: Róbert Šedivý

Bednár povýšil svoje literárne dielo na zobrazenie reálnych spoločenských udalostí svojej generácie. Najčastejšie a najzručnejšie sa venoval Slovenskému národnému povstaniu a zložitému obdobiu, lemovanému skončením vojny a nástupom nového spoločenského poriadku. Tento prozaik, scenárista a prekladateľ zomrel 9. novembra 1989.

Alfonz Bednár

Narodil sa 19. októbra 1914 v Rožňovej Neporadzi.
Autorsky debutoval románom Sklený vrch v roku 1954.
V 60. rokoch sa stal popredným filmovým scenáristom.
Zomrel 9. novembra 1989 v Bratislave.

V súkromnom živote literáta Alfonza Bednára možno nájsť nejednu paralelu so životom len o rok staršieho Dominika Tatarku. Obaja sa narodili na Považí, obaja v roľníckej rodine, oboch pomenovali na slovenské pomery vskutku netypicky, obaja vychodili gymnáziá v Nitre a Trenčíne a po maturite obaja študovali na Filozofickej fakulte v Prahe. Vyzbrojení prestížnymi školami a čerpajúc z duchovnej tradície prvej republiky však takmer celý profesijný život prežili v komunistickom zriadení.

 

Navyše, ich životná púť sa zavŕšila v zamatovom roku 1989. Tatarka zomiera v máji a Bednár len týždeň pred vypuknutím revolučného pohybu. V literárnom živote sa obaja dokázali vzoprieť poplatnému. Na rozdiel od citlivého a láskyplného Tatarku bol však Bednár zarytým realistom. A vraj až programovo odmietal poetiku lyrizovanej prózy.

Verše, preklady a román

Niekdajší stredoškolský profesor a zamestnanec Povereníctva informácií, v tom čase lektor nakladateľstva Pravda, absolvoval svoje prvé kontakty so slovom a krásnou literatúrou na prelome 40. a 50. rokov, keď napísal zopár veršov pre deti. Ako klasický filológ vzápätí preložil Londonovo dielo Majster Alkohol a kultovú humoristickú prózu Jeroma Klapku Jeroma, Traja muži v člne, čím sa okamžite etabloval ako prekladateľ anglosaskej literatúry. V priebehu ďalších pätnástich rokov rozšíril svoj záber aj o vrcholné diela Hemingwaya, Twaina, Defoa a Doyla.

Všeobecne známym autorom sa Alfonz Bednár stal v roku 1954, keď vyšiel jeho prvý a napokon aj najznámejší román Sklený vrch. Na rozdiel od vtedajších budovateľských fráz a zjednodušujúcich pohľadov na minulosť postavil Bednár do popredia jednotlivca a jeho búrlivý citový život. Dielo má aj vyzretú, mimoriadne pôsobivú kompozíciu. Jeho jadro tvorí čítanie inžiniera Solana z denníkových zápiskov svojej manželky Emy, pri ktorom v dôsledku jej nešťastnej nehody na stavbe priehrady čaká na lekársku správu o jej stave. Tragickú.

Minulosť v súčasnosti

Pri tvorbe vychádzal Bednár z presvedčenia, že človeka rozlične determinuje minulosť, hlavne časy SNP, a aj v povojnovom období určuje jeho konanie a um. Autor skúma aj pudy jedinca a jeho schopnosť zaujať stanovisko v rozhodujúcich chvíľach, odhliadnuc od toho, či je dobrý, alebo zlý.

Dobová kritika označila jeho diela za „netriedne“ a „abstraktne nevyvážené“, tá súčasná mu obzvlášť pri spomínanom románe Sklený vrch vyčíta obrovské nároky na konanie svojich hrdinov, čím v konečnom dôsledku heroizuje a patetizuje ich rutinné činy. Práve preto sa román považuje za akýsi kompromis medzi schematizmom a nezaťaženejším pohľadom na dobu minulú.

Napriek tomu si však Bednár ďalšími novelami (Hodiny a minúty, Kolíska) vybudoval povesť vyzretého epika suverénne ovládajúceho rôzne rozprávačské techniky. Pri týchto dielach však zároveň naznačuje, že ani oslavované povstalecké míľniky nemusia rozvoniavať len všadeprítomnou dobrotou: „Neviem o takej dejinnej udalosti, ktorú by nesprevádzala špina, krv a des a z ktorej by sa človek nevymaňoval za nesmiernych útrap veľmi namáhavo a veľmi pomaly k tomu, aby bol hoden byť nazývaným človekom.“

Scenár ako nová kvalita

Renomé úspešného spisovateľa pomohlo Bednárovi prepracovať sa aj medzi scenáristov Československého štátneho filmu v Bratislave. Pri nástupe novej vlny domácej kinematografie, ktorú svojou poetickou a intelektuálne náročnou predlohou k filmu Slnko v sieti spustil, bol vo filmárskych kruhoch pasovaný za cteného fachmana. „Uher s Bednárom fabulu nahradili prúdom myslenia a tvrdohlavo sa snažili, aby sa ani trochu nepodobal hranému filmu, “ píše sa o tomto legendárnom filme v knihe Dejiny Slovenskej kinematografie.

I ďalšie úspešné predlohy, obzvlášť Organ a Tri dcéry, povýšil Bednár na svojbytnú umeleckú hodnotu a pod názvom Tri scenáre sa dočkali aj knižnej podoby. Alfonz Bednár bol vo filme i literatúre prítomný aj v priebehu 70. rokov, keď sa začal viac zaujímať o život súčasníka – v grotesknej trilógii Za hrsť drobných v sebe objavil aj satirické chúťky. Až také, že za rozprávača príbehu si zvolil psa.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠtátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

Spoplatnený obsahČo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

Spoplatnený obsahPSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.

Bednár bol spisovateľ, prekladateľ a scenárista.

Bednár bol spisovateľ, prekladateľ a scenárista.

Foto: ARCHÍV TASR

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní