ĽUDIA A UDALOSTI
de Sica, Vittorio

Vydané 13. 11. 2009 o 0:00 Autor: Zora Sirácka

Vittorio de Sica, spoluzakladateľ talianskeho filmového neorealizmu, patril k najväčším osobnostiam svojich čias. Spolu s režisérmi ako Fellini či Antonioni vytváral novú vlnu talianskej kinematografie. Zomrel pred 35 rokmi.

 

Vittorio de Sica

7. 7. 1901 - narodil sa v Taliansku
je jedným z pätice významných predstaviteľov talianskeho filmu
získal viacero Oscarov
13. 11. 1974 ­ zomrel vo Francúzsku

Vittorio de Sica vyrastal v Neapole ako príslušník nižšej strednej vrstvy. Pracoval ako účtovník, neskôr rodine finančne pomáhal ako úradník. Ťahalo ho to však k herectvu a s kočovnou divadelnou spoločnosťou začal hrať divadlo.

 

V roku 1933 si založil vlastnú spoločnosť, kde herecky rýchlo zažiaril. Čoskoro sa dostal k filmu a stal sa hviezdou tzv. filmov „bielych telefónov“, kde hrával milovníka a zvodcu. Často ho obsadzovali do salónnych komédií, pričom mu pomáhal jeho neapolský temperament, pre ktorý je vraj každý Neapolčan rodeným hercom.

Prerod na filmového režiséra

Režírovať začal de Sica od roku 1940 a tri roky neskôr sa stretol so scenáristom Cesarem Zavattinim. Po vojne nakrútili filmy Deti ulice, kde museli malí chlapci čistiť americkým vojakom topánky, aby si zarobili.

Zlodeji bicyklov získali Oscara za príbeh o nezamestnanom robotníkovi, ktorý však musí vlastniť pre nové miesto lepiča plagátov bicykel, jemu ho však ukradli. Vyberie sa preto so synom bicykel hľadať, pričom ukradne iný. Pri krádeži ho však chytia. Zázrak v Miláne zase spracúva sen o šťastí a film Umberto D o osamelom chudobnom dôchodcovi venoval Vittorio svojmu otcovi.

Svojimi dielami tak staval pomník obyčajným ľudom, ktorí stratili všetko, aj svoju dušu v ťažkých povojnových časoch Talianska, ktoré zápasilo okrem biedy aj so svojou fašistickou minulosťou. To dovtedy nebolo obľúbenou témou filmárov, de Sica však videl dramatickú situáciu tam, kde ju v skutočnom živote stretával jeho divák.

Prispôsobovanie situácii

V polovici 50. rokov sa talianska ekonomika začala zotavovať a diela o chudobe už ľudí nelákali. De Sica sa stal opäť hercom a hral vo filmoch s veľkomestskými či psychologickými témami, no napríklad aj v komerčných filmoch s Ginou Lollobrigidou.

V roku 1960 nakrútil komédiu Včera, dnes a zajtra a aj vo filmoch Vrchárka (podľa románu Alberta Moraviu), Manželstvo po taliansky a Slnečnica zažiarili Sophia Lorenová a Marcello Mastroianni. Aj tu dokázal, že sympatie k bežným ľudom ho neprešli a záležalo mu na ich osude. V snímke Záhrada Finzi-Continiovcov hovorí o osude bohatej židovskej rodiny počas fašizmu.

De Sica bol velikánom svojich čias, aj ich hrdinov. Často sa s nimi identifikoval, čím jasne manifestoval svoj svetonázor a publikum ho za to milovalo. Svojich hrdinov neidealizoval, no mal cit pre svojich divákov. Napokon, niektoré ankety vyhlásili v roku 1952 snímku Zlodeji bicyklov za najlepší film všetkých čias.

Hlavné správy

Zomrel Štefan Nosáľ, dlhoročný vedúci Lúčnice

Informovala o tom stránka Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Spoplatnený obsahSpievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

Spoplatnený obsahBuďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.

Danko mení mediálny tím, končí jeho hovorkyňa

Predseda parlamentu dôvod odchodu Kliskej nechcel komentovať.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní