ĽUDIA A UDALOSTI
Ako sa Čína stala vesmírnou veľmocou

Vydané 18. 11. 2009 o 0:00 Autor: Tomáš Prokopčák

Niekde na začiatku bol starý ľudský sen. Niekde na konci sú preteky, ktorými si krajiny dokazujú svoje schopnosti. Vlastne už druhé, tie prvé boli dôsledkom politického a vojenského súperenia medzi Spojenými štátmi a Sovietskym zväzom. Pred desiatimi rokmi preto Čína poslala do kozmu vesmírnu loď Šen-čou 1.

Na počiatku čínskeho vesmírneho programu, podobne ako v prípade Sovietov či Američanov, bola armáda. Čína sa už začiatkom päťdesiatych rokov rozhodla, že sa chce stať jednou zo svetových veľmocí. Súčasťou takýchto plánov bol aj vlastný raketový program.

Spočiatku prebiehal v spolupráci so Sovietskym zväzom, kde komunistická Čína od súdruhov preberala, ale aj pomáhala vyvíjať nové technológie. Cieľom bol nielen vývoj raketových nosičov, ktoré by dokázali niesť napríklad jadrové zbrane, ale aj národná hrdosť. Preto sa krajina rozhodla vyniesť do kozmu satelity a neskôr aj človeka.

Poletí na Šen-čou

Sen o vlastnom taikonautovi mala krajina už v sedemdesiatych rokoch. Program, podobne ako ten o desaťročie neskôr, však zrušili pre jeho finančnú náročnosť. Komunisti si dokonca aj v tejto krajine uvedomili, že na taký nákladný projekt jednoducho nemajú. Zatiaľ.

Myšlienky dostať človeka do kozmu sa však ľudová republika nevzdala. V roku 1992 sa rozhodla pre program s názvom Projekt 921. Jeho cieľom bolo nielen vyvinúť, ale aj dostať do kozmu ľuďmi pilotovanú vesmírnu loď. Program, ktorý neskôr premenovali na Šen-čou - meno vraj navrhol sám čínsky ministerský predseda, mal pôvodne pozostávať najmenej zo šiestich misií. Štyri slúžili ako test, piata mala vyniesť do kozmu prvého taikonauta: čínskeho kozmonauta.

Devätnásteho novembra, pred desiatimi rokmi, odštartovala z čínskeho kozmodrómu Ťiou-čchüan vesmírna božská loď Šen-čou 1. Z autonómnej oblasti Vnútorné Mongolsko tak vyletela raketa, ktorá mala svetu dokázať, že Čína to so svojím vesmírnym programom myslí vážne. Loď, ktorá sa skladá z troch modulov (pohonný, orbitálny a návratový) a môže viezť troch taikonautov, však ešte nemala na palube všetky potrebné systémy. Ukázala však, že funguje a po štrnástich obletoch Zeme jej Číňania prikázali vrátiť sa na Zem. Prvý veľký test sa podaril.

Kozmonaut nestačí

Nasledovali vesmírne testy so zvieratami a figurínami a v októbri 2003 aj prvý pilotovaný let. Na palube lode Šen-čou 5 vtedy sedel vojenský pilot Jang Li-wej. Čína tak získala právo na označovanie kozmonauta slovom taikonaut. Vzniklo spojením čínskeho slova pre vesmír „taikong“ a gréckeho termínu „naut“, ktorý znamená cestovateľa.

Ambicióznej krajine však vlastní astronauti nestačia. V odborných kruhoch sa občas hovorí, že práve Čína a prípadne ešte India by v budúcnosti mohli posúvať ľudské poznanie kozmu. Obe krajiny si totiž chcú dokázať, že svojimi technológiami môžu konkurovať západnému svetu či Rusku. Technológie pritom vedia produkovať relatívne lacno a majú skoro nevyčerpateľné ľudské zdroje.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahO župu, ktorá sa rozprestiera od Moravy po Maďarsko, má záujem len šesť kandidátov

Trnavskému kraju robia dobré meno kúpele, víno, ale aj golfové ihriská.

Spoplatnený obsahSvätá vojna v českej politike. Ako Okamura bojuje o voličov

Má japonský pôvod, tak predsa nemôže byť rasista.

Štart misie Šen-čou 5.

Štart misie Šen-čou 5.

Foto: agentúra Nová Čína

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní