ĽUDIA A UDALOSTI
Montesquieu, Charles

Vydané 11. 2. 2010 o 0:00 Autor: Pavol Szalai

Filozof z Bordeaux prišiel do Uhorska skúmať miestnu  politiku. Keď si o mesiac neskôr odnášal spomienky na miestny alkohol,  jeho vzťah k Slovensku sa ešte stále nekončil. O tristo rokov neskôr mu daroval ústavu. Charles­-Louis Montesquieu, autor teórie o deľbe moci, zomrel pred 255 rokmi.

Montesquieu

Narodil sa 19. januára 1689
v La Brede pri Bordeaux.
Vyštudoval právo a v roku 1715 sa oženil s Jeanne de Lartigue.
V roku 1728 precestoval Európu vrátane Uhorska a Slovenska.
Svoje najslávnejšie dielo Duch zákonov vydal v roku 1751.
Zomrel 10. februára 1755 v Paríži.

Hoci Uhorsko malo vtedy povesť zaostalejšej časti Európy, Charles­Louis de Secondat Mostesquieu sa mu nevyhol. „Bol som 12 dní v Prešporku,“ napísal Montesquieu v jednom zo svojich listov. Zaujali ho dve veci – rokovanie Uhorského snemu a miestne víno.

 

Jeden deň si pozrel diétu (zasadnutie snemu), druhý pil víno s belehradským biskupom Nádašdym. „Ustavične ma nútil pripíjať na zdravie, až sme sa spolu opili,“ napísal Montesquieu? v liste. Nádašdy ho toľko pozýval do Belehradu na svoje kone, ktoré ho nebudú stáť „ani denár“, až to mladý filozof nevydržal. „Vaša reverencia tak veľmi pije, že ma urobí nešťastným hneď prvý deň,“ odvetil biskupovi a odišiel do Kremnice.

Literárna celebrita

Keď barón Montesquieu pricestoval do Bratislavy, písal sa rok 1728. Mladý filozof načas odišiel z Francúzska, kde vôbec nebol neúspešný.

Narodil sa do bohatej šľachtickej rodiny a vyštudoval právo. Keď mu ako 27­ročnému zomrel strýko, zdedil po ňom nielen šľachtický titul, ale aj miesto v parlamente v Bordeaux. Ten bol vtedy hlavnou súdnou a administratívnou inštitúciou a Montesquieu šéfoval Tournelle, jeho trestnému oddeleniu. Jedenásť rokov dozeral na súdne pojednávania, väzenia aj na trestanie zločincov vrátane mučenia. Popritom bol aj členom akadémie vied v Bordeaux.

Pri pohľade na francúzske politické zriadenie však v ňom zrelo podozrenie. Už v roku 1721 vydal dielo Perzské listy, ktoré z neho vo francúzskych šľachtických a vedeckých kruhoch spravilo literárnu celebritu. Cez fiktívne listy cudzinca z Francúzska opísal absurdity absolutistického zriadenia.

V Montesquieuovi však víťazilo presvedčenie, že musí zistiť, ako to funguje v iných kútoch Európy. V roku 1725 opustil parlament a svoj majetok zvýšil o vysoký úrok. Keď ho o tri roky neskôr zvolili za člena Francúzskej akadémie, nedržalo ho doma už nič.

Cesta do minulosti – Uhorska

Šiel do Anglicka, ktoré považoval za politicky najvyspelejšie, lebo malo oddelenú zákonodarnú a výkonnú moc. Na ceste po Európe nevynechal ani Taliansko, Holandsko či Rakúsko.

A keď zavítal do Prešporku nebolo to len preto, že v 18. storočí to patrilo k protokolu pri návšteve Viedne. „Chcem navštíviť Uhorsko, lebo kedysi všetky štáty boli, ako je ono teraz, aj ja chcem poznať mravy našich otcov,“ napísal v jednom zo svojich listov. Možné je aj to, že francúzsky osvietenec prišiel na pozvanie svojho slovenského súčasníka. Matej Bel bol od neho starší len o päť rokov.

Keď potom z Prešporku utiekol pred Nádašdym do Kremnice, namieril si to na miesta, ktoré územie Slovenska preslávili najviac. Do baní. Počas takmer mesiac dlhého pobytu v Uhorsku Montesquieu videl viac miest vrátane Banskej Štiavnice, kde o 35 rokov neskôr vznikla prvá banská vysoká škola v Európe.   „Voda z týchto studní má takú vlastnosť, že ak do nej vložíme železo, po určitom čase vytiahneme meď,“ opísal návštevu v Novej Bani.

Ústava za meď

O tri roky neskôr sa Montesquieu vrátil do Francúzska a zlyhával mu zrak. I tak sa pustil do svojho najdôležitejšieho diela, Ducha zákonov. Vyšlo síce ešte pred jeho smrťou v roku 1755, netrvalo však dlho a Vatikán ho zaradil na index.

Jeho vplyv nezmenšil. Sto rokov po Montesquieuovom narodení začala fungovať federálna vláda amerických štátov podľa ústavy inšpirovanej Duchom zákonov. Za najslobodnejšie zriadenie kniha označuje také, kde sú výkonná, zákonodarná a súdna moc prísne oddelené.

Montesquieu sa tak stal otcom teórie o deľbe moci v štáte a americká ústava vzorom pre desiatky ústav po nej. Medzi ne sa v roku 1920 zaradila aj československá ústava a po nej v roku 1992 aj tá slovenská.
Keď opúšťal Slovensko, niesol si so sebou aj trochu „medenej“ vody z Novej Bane. Čo vzal, vrátil stonásobne.

V demokratickej ústave, ktorú dnes používame.

S využitím: Vladimír Tomčík - Bratislavské dni a noci, Ikar 2006

Hlavné správy

Bývalého poslanca parlamentu Gauliedera našli mŕtveho

Príčiny smrti vyšetruje polícia. Pracuje s verziou, že by mohlo ísť o samovraždu.

Zasadnutie Uhorského snemu si v roku 1728 pozrel aj Montesquieu (na dobovom portréte hore).

Zasadnutie Uhorského snemu si v roku 1728 pozrel aj Montesquieu (na dobovom portréte hore).

Foto: REPROFOTO – MARENČIN PT

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní