ĽUDIA A UDALOSTI
NSDAP

Vydané 24. 2. 2010 o 0:00 Autor: Peter Morvay

Začiatok politickej kariéry Adolfa Hitlera zďaleka nebol takým priamočiarym príbehom prebudenia sa, uvedomenia si svojho poslania a „triumfom vôle“, ako neskôr tvrdila celá nacistická propaganda. Führer začínal ako poslušný vykonávateľ rozkazov, nasadený agent v smiešnej extrémistickej strane. Rýchlo v nej však zažiaril a začal ju pretvárať na svoj obraz. Zlomovým okamihom vzniku NSDAP bol mníchovský míting, na ktorom Hitler predložil program novej nacistickej strany. Stalo sa tak 24. februára 1920.

NSDAP

Národno­socialistická nemecká robotnícka  strana (NSDAP) asi vznikla 24. februára 1920 premenovaním z Nemeckej robotníckej strany (DAP).
Predstavila vtedy aj svoj program, 25 „téz národného socializmu“, ktoré pravdepodobne spísal Anton Drexler.

Po väčšinu roku 1919 bolo najväčším problémom vojnového veterána Adolfa Hitlera, ako oddialiť prepustenie z armády, zo svojho prvého dlhodobejšieho zamestnania. Nelákal ho návrat k frustrujúcej predvojnovej existencii pouličného maliara turistických atrakcií, potĺkajúceho sa po ubytovniach.

 

Radšej sa v čase krátkej mníchovskej republiky rád vyhlasoval za prívrženca sociálnej demokracie a získal funkciu dôverníka svojej jednotky.

Proti boľševikom

Po páde ľavicovej diktatúry a pod novým konzervatívnym armádnym velením Hitler rýchlo otočil a pôsobil naopak v komisii vyšetrujúcej činy vojakov za revolučnej vlády. Zároveň nastúpil do kurzu pre armádnych propagandistov, čo mali pomáhať pri výchove vojakov ohrozených boľševickou ideológiou v nemeckom nacionalistickom duchu.

Hitlerove plamenné, najmä antisemitské vystúpenia v týchto kurzoch naňho upozornili nadriadených a pomohli mu získať prvého z kľúčových patrónov, pomáhajúcich mu na jeho postupnej ceste k moci - šéfa oddelenia propagandy bavorskej armády Karla Mayra.

Hitler sa stal jedným z Mayrových hlavných agentov, ktorí mali okrem iných sledovať činnosť desiatok väčšinou marginálnych politických strán pôsobiacich v Mníchove.

12. septembra 1919 išiel Hitler na Mayrov príkaz na schôdzu jednej z takýchto pivárenských ministrán, Nemeckej robotníckej strany (Deutsche Arbeiterpartei - DAP). Hitlerov vtedajší priateľ na schôdzi predniesol svoju obvyklú prednášku o zločinoch Židmi riadeného kapitalizmu, a keď s ním niekto začal polemizovať, postavil sa pôvodne znudene počúvajúci Hitler na priateľovu obranu.

Ten má odvahu

Jeho emotívny prejav ohromil miestneho šéfa DAP Antona Drexlera. „Hergot! Ten má ale pusu! Ten by sa nám mohol hodiť,“ povedal údajne a začal Hitlera nahovárať, aby do DAP vstúpil. O niekoľko dní, predtým než sa Hitler rozhodol, mu oznámili, že bol do strany prijatý a pozvali ho na schôdzu vedenia. Hitler neskôr v rámci budovania svojho mýtu tvrdil, že bol jedným z prvých členov s členským preukazom číslo sedem. Nebola to pravda, jeho preukaz mal číslo 555. Od pravdy však tiež ďaleko nebol. Aby si strana pridala na význame, začala číslovanie preukazov od 501.

Hitler sa stal agitátorom DAP a aj keď to bolo protizákonné, zostal aj v Mayerových službách a ešte pol roka dostával armádny plat.

Na rozdiel od straníckych kolegov živiacich sa riadnou prácou (Drexler bol napríklad zámočník) sa tak mohol naplno venovať propagande. Cítil sa pritom ako ryba vo vode. „Na obživu si mohol zarábať tým jediným, čo mu išlo – rozprávaním,“ píše autor obsiahleho Hitlerovho životopisu, britský historik Ian Kershaw.

Miešanie extrémov

DAP patrila medzi extrémistické skupiny miešajúce krajne ľavicové i krajne pravicové prvky. Hlásala revolúciu, radikálnu prestavbu spoločnosti, sociálnu rovnosť, ochranu prostého človeka a odmietala kapitalizmus.
Marxistický socializmus však chcela nahradiť pravým nemeckým nacionálnym socializmom, K tomu pridávala extrémny nacionalizmus, antisemitizmus a sociálny darwinizmus zaliaty omáčkou z mystickej germánskej vyvolenosti a idealizovanej minulosti.

Hitlerova aktivita, nesporný rečnícky talent a schopnosť pôsobiť na najnižšie pudy poslucháčov stále opakovanými jednoduchými tézami, zaistili DAP rastúcu podporu.

Niekoľko mesiacov po Hitlerovom vstupe vedenie strany (ktoré bolo pred tým rado, ak niekam pritiahlo dva tucty ľudí) zvolalo na 24. februára míting do veľkej sály pivovaru Hofbräuhaus. Asi dvom tisícom poslucháčov prečítal Hitler 25 „téz národného socializmu“.

Spísal ich pravdepodobne Drexler, Hitler bol vždy skôr agitátor než ideológ a vtedy ešte zďaleka nemal svoj „svetonázor“ ustálený. Išlo o pestrú zmes požiadaviek od vzniku veľkého Nemecka, odobratie štátneho občianstva Židom cez štátom zaistenú možnosť zárobku pre každého občana, pozemkovú reformu a zoštátnenie podnikov až po uzákonenie boja proti „klamstvám“ v tlači.

Tézy sa stali programom novej nacistickej strany so skratkou NSDAP (k názvu DAP sa pridalo Nationalsozialistische – národno­socialistická), aj keď nie je úplne jasné, či bolo v ten istý deň oznámené aj premenovanie partaje.

Hitler sa však stal jej hlavnou hviezdou a vedúcou postavou, aj keď sa predsedom NSDAP oficiálne stal až viac než o rok neskôr. Hlavným dôvodom bolo, že mu stále nevoňala práca spojená s organizovaním strany a chcel čo najdlhšie zostať len pri rečnení.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZ Petrohradu do Pekingu. Podpredsedníčka úradu zo Smeru spoznáva svet za štátne

Vitteková išla na kontrolnú cestu do Číny, hoci nie je inšpektorka.

Spoplatnený obsahRepublika po slovensky sa menuje „súvec“

Neplatí, že naša spoločnosť je neprístupná k zmenám.

Adolf Hitler na stretnutí priaznivcov NSDAP v roku 1920.

Adolf Hitler na stretnutí priaznivcov NSDAP v roku 1920.

Foto: WIKIMEDIA

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní