ĽUDIA A UDALOSTI
Helvétius

Vydané 25. 2. 2010 o 0:00 Autor: Tomáš Prokopčák

Mohol viesť pohodlný život a ako bývaly úradník dostávať kráľovskú rentu. Osvietenskými myšlienkami však nahneval cirkev, ktorá ho označila za heretika. Claude Adrien Helvétius sa narodil 26. februára 1715.

Claude Adrien Helvétius

Narodil sa 26. februára 1715.
De l'esprit vyšlo v roku 1758,        knihu pálili v uliciach.
Zomrel 26. decembra 1771.
Začalo sa to už obnovou antickej kultúry. Talianska renesancia oslabila vplyv cirkvi i scholastického nasledovania starých princípov a uvažovania, prenikla do ostatných štátov a priniesla rozkvet kultúry. Pomery vo väčšine krajín sa však veľmi nemenili.

Zmena spoločnosti sa zavŕšila až o niekoľko storočí neskôr. Francúzske osvietenstvo presadilo myšlienku ľudskej rovnosti a rovnoprávnosti - na pomoc si  na to vzalo anglický empirizmus i kontinentálny racionalizmus. Jeho predstavitelia sa snažia zmeniť pomery, prekonať feudalizmus, nájsť nové spoločenské hodnoty: stále častejšie sa hovorilo o ľudských právach, ale aj o ateizme.

Metafyzické pravdy náboženstva mali totiž nahradiť ľudský rozum, skúsenosti i prírodovedné poznanie, svet fráz realita, ktorá budúcich občanov naozaj obklopuje. A vzorom takejto novej vedy sa stali Descartes i Newton a jeho mechanistická fyzika.

No jej princípy sa mnohí osvietenskí filozofi snažili použiť aj na spoločnosť a jej fungovanie. Takýto materializmus inšpiroval aj Clauda Adriena Helvétia.

Vyberač daní

Helvétius sa narodil v prominentnej rodine známeho francúzskeho lekára, ktorý sa staral o manželku francúzskeho kráľa Ľudovíta XV. Máriu Leszczyńskú. Vplyv jeho otca a kráľovnej preto mladému Adrienovi predurčil úspešnú kariéru v kráľovských službách. Otec ho poslal do prestížnej parížskej jezuitskej školy Louis-le-Grand. Vo vzdelávaní pokračoval u svojho strýka, pretože rovnako ako on sa mal mladý Helvétius stať kráľovským výbercom daní.

Traduje sa, že už vtedy ho viac než peniaze zaujímala literatúra: čítal vraj spisy Isaaca Newtona, Thomasa Hobbesa či Johna Locka, neskôr údajne aj Montesquieuho a Voltaira. Veľmi slušný štátny plat však neodmietol.

Súčasťou jeho neskoršej práce bolo aj cestovanie po vidieku.  Tam Helvétius lepšie spoznal podmienky, za akých musia obyčajní ľudia žiť. Neskôr ho to viedlo k presťahovaniu sa na vidiecku usadlosť, kde venoval časť svojich peňazí práve na zlepšenie podmienok vidiečanov, rozvoj poľnohospodárstva i priemyslu. Za túto činnosť ho obdivovali mnohí osvetenskí myslitelia.

Na indexe

V roku 1755 začal Helvétius pracovať na svojom slávnom spise De l'esprit (O duchu).

Dielo predávali v Paríži od 15. júla 1758 a kniha okamžite vyvolala škandál. Helvétius nebol obzvlášť originálny, inšpiroval sa Lockovou myšlienkou „tabul rasa“ a v knihe prakticky spísal len to, čo si viacerí osvietenci už mysleli. No problémom bolo, že kým ostatní si podobné názory iba šepkali, Helvétius ich zverejnil.

Knihu cirkev označila za ateistickú a Helvétia nazvala heretikom. O duchu sa ocitol na indexe, spis na uliciach verejne pálili. Nepáčil sa ani všetkým osvietencom: niektorí filozofi mu vyčítali vyprázdnenosť myšlienok a neschopnosť priniesť nové nápady.

Helvétius tvrdil, že ľudské konanie sa podriaďuje potrebám a záujmom. Na rozdiel od Montesquieuho však prirodzenosť človeka nebola predurčená oblasťou, odkiaľ jedinec pochádza. Geografické faktory preto neurčovali povahu národov. Naopak, určuje ich vzdelanie. A keďže všetci ľudia začínajú rovnako - z ničoho - všetci majú rovnaké predpoklady.

Je preto jedno, či sa niekto narodí ako nástupca trónu, alebo pastier dobytka. Helvétius tak prakticky formuloval filozofické základy rovnoprávnej (pri rovnakom vzdelaní pravdepodobne aj rovnostárskej) spoločnosti.

Výhoda aj nevýhoda

Helvétius však do úvahy nebral subjektívne predpoklady jednotlivcov. Preto sú jeho myšlienky naivné. O genetickej výbave síce tušiť nemohol, no mohol si všimnúť, že aj napriek rovnakému či aspoň podobnému vzdelaniu ľudí nezaujíma, ani nedokážu vykonať  to isté.

Výhodou i nevýhodou Helvétiových myšlienok je, že ak by jeho názory platili, zmenu v spoločnosti by sme dosiahli reformou školstva. Nemuselo by tak dochádzať ku krvavým revolúciám.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrečo patríme k najšpinavším štátom EÚ? Odpoveď leží aj na okraji Bratislavy

Nikto zaň nechce niesť zodpovednosť. No halda odpadu znečisťuje okolie.

Spoplatnený obsahHomosexualita stále rozdeľuje, diskusii sa nevyhnú ani biskupi

Cirkvi a spoločnosť sú v tejto téme už dnes rozdelené a bude sa len prehlbovať.

Osvietenský filozof Claude Adrien Helvétius.

Osvietenský filozof Claude Adrien Helvétius.

Foto: WIKIMEDIA

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní