Litva

Vydané 11. 3. 2010 o 0:00 Autor: Petra Procházková, agentúra Epicentrum

Malá, ale bojovná a odhodlaná. Taká bola Litva pred dvadsiatimi rokmi. Moskva sa vtedy ešte utvrdzovala v presvedčení, že impérium dokáže udržať. Že Sovietsky zväz bude žiť. Najjužnejšia z pobaltských republík  povedala ako prvá zo všetkých: dosť.

Do ulíc hlavného litovského mesta Vilniusu vyšlo pred dvadsiatimi rokmi, v januári 1990, vyše 250-tisíc ľudí. Chceli povedať sovietskemu vodcovi Michailovi Gorbačovovi, ktorý práve prichádzal na návštevu, že už mu slúžiť nebudú.

Potom sa rozhodli to oznámiť celému svetu. Nemohli vtedy vedieť, že to dopadne dobre. Napriek tomu 11. marca 1990 Najvyšší soviet Litvy na čele s Vitautasom Landsbergisom vyhlásil nezávislosť krajiny.

Bola prvá

Litva sa tak stala úplne prvou zo všetkých sovietskych republík, ktorá sa na takýto čin odvážila. Kým v Moskve pochopili, že Litovčania ani zďaleka nie sú poslední, ktorí zatúžili po slobode, snažili sa ich blokovať ekonomicky i podmaniť vojensky. Lenže vtedy bola sloboda a vidina nezávislosti Litvy dôležitejšia než strach.

Litovčania sa snažili s Gorbačovom dohodnúť po dobrom i po zlom. Tí, ktorí vtedy demonštrovali, neprestali byť hrdinami len preto, že dramatické dni väčšina z nich prežila. Majú zásluhy nielen na obnove vlastnej, litovskej nezávislosti, ale zasadili sa i o slobodu svojich susedov. Tí si však radšej počkali, až zmena nastane i v Moskve. Počkali si i tí, ktorým nič nehrozilo.

A tak opatrne OSN prijalo Litvu do svojich radov ako samostatný štát až 17. septembra 2001 - po tom, čo už bolo jasné, že impériu je koniec a že nebude proti ničomu podobnému protestovať.

Poslali tanky

V roku 1990 však nebolo isté, či sa pokus Litvy vydarí. Od vyhlásenia nezávislosti v marci 1990 občania čakali až do januára 1991 a veľa sa nedialo. Stratili tak trpezlivosť a vyšli do ulíc.

Keď sa susední Lotyši dozvedeli, že vo Vilniuse zaútočili ruské tanky na demonštrantov, pochopili, že je to predzvesť jedného konca a nového začiatku. Litva si tak ako prvá z odvážnych republík odniesla najviac. Ruská armáda v  metropole Vilniuse obsadila litovskú televíziu a rozhlas, obkľúčila parlament. Cez hranice mierili do centra ďalšie sovietske tanky. Vo Vilniuse zomrelo 14 ľudí a vyše sto sa zranilo.

Viera v slobodu

Dvadsať rokov od udalostí, ktoré spustili návrat slobody do Pobaltia, smerujú do Vilniusu mnohí prezidenti z celého sveta. Budú sa udeľovať medaily, usporadúvať vojenské prehliadky, slávnostné obedy, bohoslužby a všeličo iné.

Krajina totiž stále bojuje so sovietskym dedičstvom i závislosťou od spoločného ekonomického a predovšetkým energetického priestoru. No napriek tomu sa hlavným a oficiálnym heslom okrúhlych narodenín litovskej slobody stalo: „Veríme v slobodu.“

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKoľko miliónov bude stáť? Mladý Slovák má potenciál skončiť v Barcelone

Na ME do 21 rokov zo slovenských futbalistov najviac zaujal Stanislav Lobotka.

Spoplatnený obsahOdpoveď Ficovi: Nie ste v tom sami, Nemci podrazili aj Čechov

Dúfame, že UEFA konečne prijme nové pravidlá.

Litovský Vilnius je dnes moderné mesto.

Litovský Vilnius je dnes moderné mesto.

Foto: WIKIMEDIA

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní