Básnik, ktorý miloval mystiku

Vydané 11. 6. 2010 o 0:00 Autor: Lucia Javurková

Meno Williama Butlera Yeatsa je jedným z najvýraznejších symbolov írskeho národa. Básnik a dramatik žijúci na prelome 19. a 20. storočia venoval veľkú časť svojej tvorby pôsobivej mystike zeleného ostrova a za kultúrny prínos bol v roku 1923 ocenený Nobelovou cenou za literatúru. Narodil sa 13. júna 1865, pred 145 rokmi.

William Butler Yeats

Narodil sa 13. júna 1865.
V roku 1889 vydal zbierku Oisinovo putovanie a iné básne.
V roku 1923 získal Nobelovu cenu za literatúru. Vďaka oceneniu dokázal vyplatiť  dlhy.
Zomel 28. januára 1939.
Básnik William Butler Yeats sa síce narodil v roku 1865 v írskom Dubline, jeho ranné detstvo sa však odohrávalo na anglickej pôde. Williamov otec prerušil štúdium práva a stal sa radšej výtvarníkom.

Zatiaľ čo John Yeats trávil čas v ateliéri, jeho žena Susan zabávala štyri deti írskymi legendami, ktoré zostali Williamovou celoživotnou láskou. Otec do syna zase vštepoval národnú hrdosť a nacionalizmus, témy írskeho národa, ktorý svoju krehkú nezávislosť od Anglicka obnovil až v roku 1922.

Obdivoval romantikov

Po návrate do Dublinu si mladý William dokončil stredoškolské vzdelanie a pokračoval na Metropolitnej umeleckej škole, kde sa začal venovať literárnej tvorbe. Jeho prvotiny vznikli pod vplyvom P. B. Shelleyho, neskôr obdivoval Williama Blakea, ďalšieho anglického romantika. V otcovom ateliéri sa v tých časoch stretol s mnohými umelcami i čudákmi, možno tu vznikol jeho záujem o ezoteriku.

V roku 1887 sa rodina opäť presídlila do Anglicka. Yeats sa stal spoluzakladateľom spolku Rhymers club, vstúpil však aj do viacerých okultných a duchárskych klubov, za čo ho neskôr kritizovali.

Osobitý vplyv na jeho neskoršiu tvorbu mal hinduizmus či iné  východné smery, teozofiu neskôr preniesol aj na írsku pôdu, v Dubline organizoval hermetické seansy.

Žena života

Jeho zbierka epickej poézie Oisinovo putovanie a iné básne (1889) mu priniesla prvý náznak slávy. Titulná báseň je dialógom legendárneho írskeho hrdinu Oisina a svätého Patricka, kristianizátora Írska. Ešte v tom istom roku stretol William svoju osudovú ženu  Maud Gonneovú, herečku, feministku a revolucionárku. Počas ich celoživotného blízkeho vzťahu ju Yeats minimálne štyrikrát požiadal o ruku, vždy ho však odmietla.

Aj napriek tomu sa stala Yeatsovou inšpiráciou, niektoré z jeho divadelných hier, napríklad Grófka Cathleen, napísal priamo pre ňu. V roku 1899 prispel Yeats k írskej divadelnej tradícii aj spoluzaložením Írskeho literárneho divadla, ktoré sa o päť rokov neskôr stalo slávnym Abbey Theatre. S krátkymi prestávkami a v novej budove funguje dodnes. Pani Yeatsovou sa napokon stala Georgie Hyde-Leesová, s ktorou ho spájal živý záujem o spiritualitu a neskôr aj dve spoločné deti.

Vyplatil dlhy

Štyri dni po svadbe prišla Georgie za Williamom s takzvaným automatickým písaním. Jej ruku vraj viedli duchovia, ich zámerom bolo dodať Yeatsovi nové metafory pre jeho poéziu.

V roku 1925 vydal básnik prózu Vízia, v ktorej vysvetľuje filozofiu a mystiku, z ktorej jeho diela čerpali.
O dva roky neskôr začal mať ťažkosti s dýchaním, ktoré ho sprevádzali až do smrti. Práve choroba ho prinútila rezignovať na post v írskom senáte, v ktorom pôsobil šesť rokov.

Po získaní Nobelovej ceny prudko stúpol predaj jeho publikácií, čím si finančne polepšil. Vyplatil vtedy okrem svojich aj dlžoby svojho otca, ktorý po smrti manželky odišiel do New Yorku.

William prežil posledné roky svojho života s viacerými ľúbostnými aférami, naďalej písal básne a pravidelne účinkoval na rozhlasovej stanici BBC.

Zomrel 28.januára 1939 v hoteli vo francúzskom Roquebrune-Cap-Martin, kde ho aj pochovali. Na jeho vlastnú žiadosť boli o deväť rokov neskôr jeho pozostatky prenesené do milovaného Írska.

Hlavné správy

Yeatsov pohreb bol veľkou udalosťou. Pozostatky potom previezli do Írska.

Yeatsov pohreb bol veľkou udalosťou. Pozostatky potom previezli do Írska.

Foto: TIME / LIFE

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní