svoj vzťah k alkoholu. Stalo sa tak pred tridsiatimi rokmi.
Bonham je kolegami, ale aj kritikmi považovaný za jedného z najväčších bubeníkov v histórii rokenrolu a taktiež za jedného z najvplyvnejších hudobníkov svojej éry. Neopakovateľnosť jeho zvuku má na svedomí charakteristická mohutnosť, miestami znie akoby na priesvitnú blanu jeho legendárneho „kopáku“ značky Ludwig narážala najtvrdšia anglická oceľ.
To však nie je zďaleka to najdôležitejšie. „Bonzo“ veľmi dobre vedel, že tvrdosť je prostriedkom a nie cieľom. K povestnej energickosti pridal hodinársku presnosť úderov a mimoriadne rýchle nohy. „Jeho pravá noha urobí s ,kopákom' to, čo u iných dve nohy s dvoma kopákmi,“ napísal publicista a redaktor SME Marián Jaslovský.
Milionár či smetiar?
Prvú súpravu zo sudov a z plechoviek od kávy si John zostavil ako päťročný a obdivujúc amerických džezmenov čakal na skutočnú zostavu do pätnástich. Nikdy pritom nechodil na kondičné hodiny hry a učil sa najmä u starších hudobníkov.
Po opustení strednej školy, keď mu triedny učiteľ do záverečného hodnotenia napísal, že môže skončiť len ako smetiar alebo milionár, sa potĺkal po rôznych miestnych kapelách, pričom si ako tesársky učeň privyrábal vo firme svojho otca.
Prešli tri sezóny, zúfalstvo z nedostatku príjmov a nemožnosti nájsť si lepších spoluhráčov bolo čoraz výraznejšie, no vtedy tento 20-ročný otec rodiny očaril už renomovaného gitaristu Jimmyho Pagea. Ten nezaváhal a po koncerte v severnom Londýne ho zbombardoval telegramami. Bonham následne zabudol na koncertnú šnúru s Joeom Cockerom a uveril perspektíve skupiny, ktorá sa mala nazvať Led Zeppelin.
Štyri symboly
Page, Plant, Jones, Bonham. Ani sa veriť nechce, že taký súbor vznikol umelou cestou.
Starí štúdioví hudobníci (Page, Jones) a dvaja mladíci zo stredného Anglicka (Plant, Bonham) však okamžite našli spoločnú reč.
Prvý album nahraný počas tridsiatich hodín ich okamžite katapultoval do prvej ligy a umocnený ďalšími komerčne úspešnými, ale aj umelecky náročnými opusmi vyšliapal cestu novému žánru nazvanému hard rock. Samotnú hudbu skupiny, vychádzajúcu z bluesových koreňov, však ťažko zaradiť do žánrových priečinkov.
Bonhamovu genialitu cítiť v každej piesni, no na štúdiových nahrávkach ju nikdy nepovýšil nad výsledný tvar, hoci na koncertoch z času na čas skĺzol do improvizácií. Jeho slávne sólo nazvané Moby Dick, v ktorom pri dosiahnutí rôznych efektov používal holé ruky, trvalo aj pol hodiny.
Štýl čoraz objemnejšieho bubeníka s charakteristickou stuhou vo vlasoch sa azda najviac uplatnil v tvrdých a majestátnych kompozíciách.
Piesne ako Since I've Been Loving You, When The Levee Breaks a predovšetkým Kashmir sa stali aj vďaka tomu klasikou. Ich zvuková clona poháňaná práve bicími vyráža dych.
Zbytočná smrť
Na konci 70. rokov začalo renomé skupiny upadať, čomu predchádzali osobné nezhody, rodinné tragédie speváka Planta a nekontrolované nasávanie Pagea a Bonhama, postupne prerastajúce do heroínovej závislosti.
Bubeník sa drogy postupne vzdal, no pitia alkoholu nie. Až napokon, podvečer 24. septembra 1980, v čase štartu skúšok na jesenné turné, sa začal odvíjať jeho tragický koniec.
Pred a počas prvej skúšky vypil „Bonzo“ také kvantum vodky, že sa úplne znefunkčnil. V pití pokračoval aj počas oslavy opätovného stretnutia členov skupiny a ich tímu.
Ráno už nebol medzi živými. Po vstrebaní štyridsiatich štandardných odmeriek vodky a vdýchnutí vlastných zvratkov pravdepodobne nemohlo nasledovať nič iné. Zhruba mesiac po nešťastí spravili zvyšní členovia to najlepšie, čo v danej situácii mohli. Jedna z najslávnejších skupín na svete sa stala minulosťou.
