Aký dejepis?

Vydané 25. 11. 2010 o 0:00 Autor: Tomáš Gális

Nijaký iný predmet, azda s výnimkou občianskej náuky, neprešiel od novembra 1989 takou zmenou, ako dejepis. Najmä najnovšie dejiny boli zrazu celkom iné. Už žiadne víťazstvo pokrokovej robotníckej triedy, ale komunistická totalita. Už žiadny priateľ na východe, ale okupant.

Nezmenilo sa však len hodnotenie minulých udalostí a nepribudli len témy, ktoré boli za socializmu tabuizované. Zmena pomaly prichádza aj v spôsobe vyučovania. Už roky sa totiž hovorí o tom, že žiaci a študenti sú zavalení množstvom zbytočných faktov, ale nikto ich neučí premýšľať. V dejepise sa to začína meniť, ale ideálne to ešte dlho nebude. Problémom sú napríklad učebnice.

Jeden názor nestačí

„Učebnica dejepisu nemá byť len nejakým sumárom zjavených historických právd. Moderná učebnica by mala okrem týchto „právd“ vo výkladovom texte obsahovať aj druhú rovinu, ktorou je analytická alebo pracovná časť,“ hovorí historik z Filozofickej fakulty UK a spoluautor mnohých učebníc dejepisu Viliam Kratochvíl.

Podľa neho máme na Slovensku stále len učebnice výkladového typu, kde prevažuje autorský text. „Je to dlhodobá tradícia. Ak to trochu preženiem, je to tak prakticky od Márie Terézie.“ V modernom dejepise by sa však žiaci mali skôr učiť analyzovať, zovšeobecňovať a hodnotiť minulé udalosti.

Starí Slováci

Kratochvíl uvádza ako príklad pojem „starí Slováci“, ktorí začali pred časom používať niektorí národne orientovaní historici. „Existuje tu snaha vykladať to ako pravdu a je tu tendencia, aby sa tento pojem objavil aj vo výkladovom texte v učebniciach.

Tak to môže byť, ale len za predpokladu, že v analytickej časti žiakom ukážeme, že to nie je také jednoznačné a existuje aj skupina historikov, ktorá hovorí niečo iné.“ Príkladom takéhoto postupu môže byť učebnica dejepisu pre 4. ročník gymnázií z roku 2000.

Kapitola venovaná Slovenskému národnému povstaniu obsahuje okrem opisu odbojovej činnosti a samotného povstania aj protikladné výroky historika Františka Vnuka a člena povstaleckej Slovenskej národnej rady Laca Novomeského. Kým Vnuk hovorí o ponížení národa, ktorý bol olúpený o dôstojnosť, Novomeský spomína, že SNP bolo východiskom pre nové obdobie v našej histórii.

obr_1.jpg

Učiť sa musia. Otázka však znie, čo sa majú učiť. Najmä v dejepise
pribúdalo množstvo faktov,
ktoré deti nie sú schopné vstrebať

Odbúrať fakty?

O dedičstve „starého dejepisu“, kde boli viac preferované politické dejiny a faktografia, hovorí aj Robert Letz z Pedagogickej fakulty UK, ktorý v súčasnosti pripravuje nové reformné učebnice. „Tým, že tu bol kontinuitný vývoj, faktov pribúdalo a dejepis narastal ako snehová guľa. Preto sme sa snažili pri tvorbe štátneho vzdelávacieho programu aj učebníc o istú redukciu politických dejín a faktografie a snažíme sa urobiť dejepis zaujímavejší, prenikať do histórie cez kľúčové témy.“

Odbúrať fakty sa však nedá. „Bez toho, aby študent vedel zaradiť udalosť na časovú os, sa nedá diskutovať. To by bol druhý extrém, ktorý tu možno aj hrozí. Pretože, kde sa zastaví redukcia faktografie?“ pýta sa Letz.  
Podobný názor zastáva aj Martin Kríž z gelnického gymnázia, podľa ktorého sú fakty materiálom, bez ktorého sa nedá zmysluplne rozmýšľať a také by malo byť aj ich postavenie. „Nemali by stáť na piedestáli, ale ak chcem kriticky uvažovať o otázkach, ktoré nejakým spôsobom súvisia s minulosťou, nemôžem ich ignorovať.“

Suché fakty

Problémom však je, že v učebniciach stále prevládajú len „suché“ fakty. Viliam Kratochvíl uvádza možnosť, ako knihy osviežiť: „Zoberte si Martinskú deklaráciu, ktorou sa v roku 1918 Slováci prihlásili k československému štátu. Základné fakty sú jasné, a teraz si predstavte, že v učebnici by sa nepísalo len o tom, kto a prečo to podpísal, ale bola by tam aj zmienka o tých, ktorí zostali za dverami deklaračného zhromaždenia.

To bol ten zhluk pred martinskou Tatrabankou. Jeden kričal, že konečne sa ľudia budú mať lepšie, druhý mu oponoval, že bude zle. Iný je pohľad žien. Ľudmila Podjavorinská a Hana Gregorová píšu, že ich vlastní muži ich odstavili a nemohli sa na zhromaždení zúčastniť. Tretiu skupinu tvorili národovci, ktorí sa však kamarátili s Maďarmi. To znamená, že zaujímavejšie ako dať do analytickej časti vyhlásenie Deklarácie slovenského národa by bolo dať tam tieto výpovede. Pozrieť sa na tú istú udalosť z iného pohľadu.“

obr_2.jpg

Príchod Maďarov do karpatskej kotliny bol počas dvadsiateho storočia
v slovenských učebniciach
opradený mýtmi o slovanskej nadradenosti

Rozmýšľanie bolí

Nové učebnice s menším počtom faktov a väčším priestorom na premýšľanie, by však boli málo. Dôležité je tiež to, aby o látke diskutovali sami študenti. Moderná učebnica by totiž mala ukazovať, že nestačí len reprodukovať to, čo je v knihe. Dejepis má byť aj interpretačný, má podnecovať k analýze faktov a najmä k tomu, aby študenti zaujali vlastný postoj.

Sú však schopní a ochotní premýšľať? „Líši sa to od človeka k človeku, ale povedal by som, že premýšľanie študentov bolí,“ hovorí Martin Kríž, podľa ktorého žiaci nie sú veľmi ochotní odpovedať na otázky, pri ktorých nie je jednoznačná odpoveď. „Majú pocit, že keď od nich chcem názor, budem ten názor aj hodnotiť. Snažia sa odhadnúť, čo si o danej veci myslím ja a trafiť sa do toho, pretože tak si predstavujú správnu odpoveď.“ Kríž tvrdí, že vo všeobecnosti je málo tých, ktorí sa s témou popasujú a pokúšajú sa vyjadriť svoj názor, podložiť ho faktami a prípadne ho aj korigovať.

Rozprávať a vykladať

Helena Kopecká z topoľčianskeho gymnázia je k študentom zhovievavejšia a tvrdí, že dnešní mladí sú už oveľa samostatnejší, smelší a otvorenejší ako ich predchodcovia. Neboja sa opýtať ani oponovať. „Myslím si tiež, že sú zorientovanejší a neboja sa ani pri citlivejších témach.

Vedia o tom, že napríklad na slovenský štát či na nežnú revolúciu existujú rôzne názory. Hovoríme o každom a snažím sa nechať im priestor.“ Podobný názor má Hana Mlynarčíková z bratislavského Gymnázia Jura Hronca, ktorá hovorí, že to síce nie je ideálne, ale ak téma, ako napríklad nedávne odhaľovanie sochy Tomáša G. Masaryka, študentov zaujme, sú ochotní a schopní sa ňou zaoberať, hľadať si k nej texty a diskutovať.
Ako to prebieha?

„Snažíme sa daný problém štrukturovať. Najprv analyzujeme situáciu, ktorá viedla k určitým historickým udalostiam, napríklad k Pražskej jari či k pádu železnej opony. Zameriavame sa na kľúčové udalosti, osobnosti a dokumenty a potom sa o tom rozprávame. Ja tam nie som preto, aby som študentom ponúkala jedinú pravdu: toto si zapamätajte a takto to hodnoťte,“ hovorí Hana Mlynarčíková.

obr_3.jpg

Vyučovanie dejepisu sa pomaly začína meniť. Dnešní gymnazisti sa už nemusia
učiť všetky obdobia
gréckych dejín. Zameriavajú sa len na niekoľko hlavných
problémov, napríklad na porovnanie
aténskej demokracie s tou dnešnou.

Zjazdy

V tom je zásadný rozdiel oproti situácii pred rokom 1989. Stačí letmo nazrieť do komunistických učebníc (viac v rámčeku) a človeku je hneď jasné, že ich stránky sa len tak hemžia zjazdmi Komunistickej strany Československa, päťročnicami, dejinami medzinárodného robotníckeho hnutia či pokrokovými tradíciami husitov, ktorí to síce veľmi netušili, ale stali sa niečím ako predchodcami komunistov.

Ako však upozorňujú oslovení respondenti, toto obdobie sa nedá odbiť len konštatovaním, že učitelia tlačili študentom do hlavy komunistické bludy. „Pred rokom 1989, ale rovnako aj dnes, záviselo to, čo sa človek naučil, aj od školy a učiteľa,“ hovorí Hana Mlynarčíková. „Dôležité bolo, či učiteľ vedel vytvoriť priestor na diskusiu. Iste, nebolo to ľahké, pretože deti často prichádzali z domovov s inštrukciami, že sa radšej nemajú do ničoho zapájať a veľmi sa neangažovať, pretože by to mohlo dopadnúť zle.“

obr_5.jpgPodobne spomína aj Robert Letz: „Učebnice pred rokom 1989 boli veľmi neobjektívne, samé zjazdy strany a podobne, ale ja som mal na gymnáziu šťastie na učiteľku, ktorá ma k dejepisu pritiahla. Učebnica nie je dogma a učiteľ by mal byť natoľko zrelý a schopný, aby dokázal sám študovať a premýšľať.“

Martin Kríž je však aj k tejto téme trochu skeptický: „Kto z nás bol vychovávaný spôsobom „skús si o tom niečo myslieť“? Myslím si, že tento stereotyp pretrváva a mnohí dnešní učitelia by aj chceli, ale nevedia, ako na to.“

Načo dejepis?

Nezaobišli by sa žiaci a študenti aj bez dejepisu? Napriek nedostatkom v jeho vyučovaní, určite nie. Mnohé minulé udalosti totiž presahujú aj do dnešných dní.

Študenti totiž často považujú dnešný stav za daný a nezmeniteľný. Hoci tušia, o čom bol 17. november, už ťažko sami prídu na to, aké dôležité bolo, keď federálny parlament koncom roka 1989 odhlasoval zrušenie štvrtého článku ústavy. Hoci majú možnosť nájsť si na internete a v knižniciach množstvo výkladov slovenského štátu, bez ich porovnania s inými nemôžu svoj názor korigovať a nemôžu rozlíšiť mýty od skutočnosti.

Iste, aj pri dnešných textoch pre školy sa môže stať, že autor do nich vloží svoje videnie sveta. Často spomínaným príkladom je Letzova učebnica pre žiakov ôsmych ročníkov z roku 1997, kde sa o Jozefovi Tisovi a jeho zodpovednosti za transporty Židov píše: „Po tajnej dohode s Nemeckom V. Tuka a A. Mach bez vedomia prezidenta a ostatných členov vlády pripravili deportácie Židov z územia Slovenska do nemeckých táborov na území okupovaného Poľska.“

V ďalšom vydaní tejto učebnice z roku 2002 je už sporná veta doplnená: „Keď sa Tiso dozvedel o plánovaných deportáciách, ostal pasívny. Akciu považoval za vec radikálov.“ obr_4.jpgDnes Letz hovorí, že v knihách „netreba stavať ideológiu proti ideológii a tvoriť nejaké nové mýty. Úlohou historika je objektivizovať historickú skutočnosť a podať taký výklad histórie, ktorý nebude nikoho preferovať a zároveň nebude nikoho urážať.“

Ideálne učebnice, ktoré vyhovujú každému, asi nikdy nebudú, ale predísť prípadnému problému s angažovanosťou autora by sa dalo predísť tým, že by si na trhu konkurovalo viacero titulov. To je však v našich podmienkach zatiaľ len utopická predstava.

Súvisiace články:

Hlavné správy

Plavčan vysvetľoval eurofondy, z tlačovky utiekol

Minister školstva zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej chcel vysvetliť pochybné dotácie. Dovolil dve otázky pre televíziu a ušiel.

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.

Z Tyršovho nábrežia sa stal kemp pre turistov

Na petržalskej strane Dunaja parkujú karavany, hoci tam nie je kemp.

Spoplatnený obsahŠípoš: Rezerva premiéra by mala slúžiť len na krízové stavy

Pri rozdeľovaní dotácií chýba priehľadná súťaž, hovorí Gabriel Šípoš.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní