Život Ruda Morica nie je nepodobný mnohým jeho rovesníkom. Pochádzal zo železničiarskej rodiny a po ľudovej škole a gymnáziu v Martine vychodil učiteľský ústav v Bánovciach nad Bebravou.
Až do povstania učil, no potom sa ako príslušník 1. čs. armády zúčastnil na bojoch pri Strečne a Vrútkach. Ako ranený sa v novembri 1944 dostal do zajatia, a tak vojnu prečkal v ríšskych zajateckých táboroch.
Po oslobodení sa stal prispievateľom do mnohých lokálnych časopisov pre deti. Ako antifašista vstúpil po Víťaznom februári do komunistickej strany a až do smrti stúpal po vysokých funkciách v kultúrnej sfére. Od roku 1959 sa stal na dlhé štvrťstoročie riaditeľom vydavateľstva Mladé letá a o päť rokov neskôr ho povýšili za predsedu výboru Slovenského literárneho fondu.
Po učňovských rokoch sa nádejný rozprávkar po prvýkrát výraznejšie uviedol románom Explózia z roku 1951. V dramatickom deji udržal na pozadí protifašistického boja silný motív detskej hravosti a vzájomného kamarátstva, čím sa šikovne vyhol zbytočnému zveličovaniu a heroizácii ich činov.
Za azda najlepšiu Moricovu knihu sa považuje dnes už legendárna poviedková zbierka Z poľovníckej kapsy. Paradoxné je, že sa v nej poľuje len okrajovo. Znalec a milovník prírody, kysucký poľovník Bohdan, však detského čitateľa zaujal svojím poznaním zákonitostí prírody a základných čŕt lesných zvierat.
Ani Moricovi sa však vždy nepredstavil ako dobrý spisovateľ. Pri pokuse pre dospelých, zbierke poviedok Taký je svet, veľmi ideologizoval a problémy dediny prebil moralizátorským pátosom, ktorý si dokázal odpustiť pri mládežníckej tvorbe.
O Moricovej pracovitosti však svedčí široký katalóg knižiek, ktoré dodnes zdobia poličky nejednej slovenskej knižnice. Vo veku 64 rokov ho skolil druhý infarkt.
