Deň nezávislosti

Vydané 4. 7. 2001 o 0:00

Thomas Jefferson. FOTO – ARCHÍV



Pred 225 rokmi sa Amerika začala meniť na skutočnú Ameriku. 4. júla 1776 prijali vo Filadelfii zástupcovia 13 kolónií Deklaráciu nezávislosti. Dlhšie trvajúce úsilie zbaviť sa anglickej nadvlády získalo konkrétnu podobu. Text Thomasa Jeffersona dal vznikajúcim Spojeným štátom slobodu. „Boh, ktorý nám dal svetlo, nám v tom istom čase dal aj slobodu,“ napísal Jefferson.

Deň nezávislosti je každoročne skutočnou oslavou. Na deň, keď Amerika vyhlásila nezávislosť, sa spomína v celej krajine: „slávnostné svetlá budú žiariť z jedného konca kontinentu na druhý. Odteraz navždy“, predpovedal pred 225 rokmi neskorší prezident John Adams. Nemýlil sa. Symbolom osláv sa od začiatku stali ohňostroje.

Začiatkom druhej polovice 18. storočia bola dnešná Amerika, presnejšie jej východné pobrežie, britskou kolóniou. Spojené štáty tvorilo trinásť kolónií. Jej obyvatelia boli z roka na rok stále menej spokojní. Hnevali ich najmä dane a clo, ktoré museli platiť kráľovi Jurajovi III. Hoci poslušne prispievali do pokladnice, nemohli sedieť v anglickom parlamente a rozhodovalo sa bez nich.

Obyvatelia kolónií si to uvedomovali a začali sa spájať.

V roku 1774 sa stretli vo Filadelfii na prvom kontinentálnom kongrese. O nezávislosti sa ešte nehovorilo. Kongres však vyzval kolónie, aby bojkotovali všetok britský tovar. Obyvatelia Nového Anglicka mali v tom čase takéto argumenty: kolónie nie sú podriadené parlamentu, ale len kráľovi. Každá kolónia je rovnako ako Anglicko samostatným kráľovstvom.

To sa kráľovi nepáčilo. Svojmu predsedovi vlády napísal, že „novoanglické kolónie sa nachádzajú v stave povstania“ a „úder musí rozhodnúť, či sa podriadia našej zemi, alebo budú nezávislé“. Nešlo len o boj s kolóniami. Šlo aj o boj dvoch odlišných pohľadov na svet. Novoangličania boli pre Staroangličanov jednoducho príliš liberálni.

O pár mesiacov neskôr sa v čele s neskorším prvým americkým prezidentom Georgeom Washingtonom pustili do britských jednotiek. Za skutočný začiatok boja za nezávislosť sa považujú bitky pri Lexingtone a Concorde. Britský major John Pitcairn, ktorého Američania prekvapili na lexingtonských lúkach, údajne kričal: „Rozíďte sa, prekliati povstalci! Utekajte, psi!“ Potom svojim mužom povedal: „Ak chcú vojnu, nech sa začne hneď.“ A ona sa začala.

V máji 1775 sa opäť zišiel Kongres. Po mesiacoch neúspešných snáh rokovať s Londýnom a stále nových a nových bitkách sa zástupcovia kolónií predsa len odhodlali aj formálne vyhlásiť nezávislosť. Rozhodujúcu úlohu pravdepodobne zohral pamflet Thomasa Paina Zdravý rozum. Dovtedy sa Američania sústreďovali len na odpor proti parlamentu. Až Paine zaútočil priamo na monarchiu. Zdravý rozum podľa neho napovedal, že za zlou situáciou kolónií stojí samotný kráľ Juraj III. „Krv zabitých, plačúci hlas prírody volá - JE ČAS ODTRHNÚŤ SA.“

Veľmi rýchlo zareagovali aj kongresmani. Aj keď niektorí boli proti odtrhnutiu od monarchie, mierne pozmenený text, ktorý pripravil Jefferson, 2. júla odsúhlasili. Deklaráciu však prijali až o dva dni neskôr. Do histórie sa tak zapísal 4. júl 1776. Jeden zo signatárov deklarácie John Hancock sa pod text podpisoval nezvyčajne veľkými písmenami. „Teraz to kráľ Juraj bude môcť prečítať aj bez okuliarov,“ vysvetľoval spokojný.

Deň nezávislosti sa stal niečím ako americkým osudom. Jeho význam do dejín definitívne zapísali svojou smrťou 4. júla 1826 dvaja muži. Vtedy, v deň 50. výročia nezávislosti zomreli dvaja muži, ktorí sa o nezávislosť výrazne zaslúžili: prezidenti Thomas Jefferson, autor deklarácie, a John Adams, jej najväčší obhajca.

V čase, keď ju prijímali, asi len málokto predpokladal, že odvážni revolucionári budú môcť súperiť s najväčšou ríšou sveta. Američania však svoju vojnu o nezávislosť vyhrali. 4. júla 1776 sa v Amerike začala rodiť skutočná Amerika. Tá Amerika, ktorú aj dnes väčšina sveta spája so slobodou a demokraciou.

MATÚŠ KOSTOLNÝ

Hlavné správy

Spoplatnený obsahMesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

Keď slová slúžia ako strely

Falošné správy často pritiahnu väčšie masy ako dôveryhodné médiá.

Spoplatnený obsahAmeričania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní