Výskum cukrovky

Vydané 26. 7. 2001 o 0:00

FOTO - ARCHÍV



Podľa niektorých vedcov sa môže stať cukrovka vo vyspelých krajinách hrozbou tohto storočia. Štatistiky ukazujú vzostupnú tendenciu. Len na Slovensku ju má 240-tisíc ľudí. Diabetes mellitus je pritom fakticky nevyliečiteľná - jediné, čo pacientov chráni pred smrteľným poškodením orgánov, je pravidelné podávanie hormónu inzulín. Inzulín - spočiatku zvierací, dnes humánneho pôvodu - pomáha už 80 rokov. Toľko totiž uplynie 27. júla od objavu dvoch Kanaďanov - Fredericka Granta Bantinga (na snímke) a Charlesa Besta. „Sladké I“ im prinieslo Nobelovu cenu za medicínu.

Objav Bantinga a Besta korunoval úsilie lekárov, ktorí sa snažili odhaliť príčiny cukrovky už od staroveku. Túto chorobu poznali už starí Egypťania a Gréci, ale až v 18. storočí sa zistilo, že súvisí s vysokou hladinou cukru v krvi a poškodenou podžalúdkovou žľazou - pankreasom. Nevedeli však ešte to, čo zistili ich nasledovníci - že ide o neschopnosť pankreasu produkovať hormón regulujúci hladinu cukru v krvi, tzv. inzulín.

Krok vpred urobili v roku 1889 dvaja Nemci - Oskar Minkowski a Josef von Mering. Pri pokusoch odobrali psom pankreas a zvieratá začali trpieť symptómami akútnej cukrovky - s výnimkou tých, ktorým ponechali kúsok žľazy alebo ju všili pod kožu. V týchto prípadoch sa choroba nerozvinula. To dokázalo, že podviazanie kanálika, ktorý privádza tráviace enzýmy z pankreasu do tenkého čreva, ešte diabetes nespôsobuje. Pankreas má teda dve rozdielne funkcie - reguláciu cukru v krvi a produkciu tráviacich enzýmov.

Vedci sa začali zaoberať otázkou, či môže v pankrease existovať substancia, z ktorej by sa dal vyrobiť liek proti cukrovke. Francúz Edouard Laguesse označil za najpravdepodobnejšie miesto jej výskytu tzv. Langerhansove ostrovčeky. Jeho belgický kolega Jean de Meyer potom túto substanciu nazval inzulín - podľa latinského „insula“, teda ostrov. Zázračná substancia ešte nebola získaná, ale už mala meno.

Niekoľko pokusov extrahovať inzulín z pankreasu zlyhalo. A tu nastúpil na scénu Kanaďan Frederick Banting. Dospel k názoru, že predošlé pokusy nevyšli, pretože každý sa snažil vyrobiť inzulín z celého rozdrveného pankreasu. Podľa jeho domnienky však tráviace enzýmy ešte predtým stihli inzulín zničiť. Rozhodol sa, že donúti pankreas najprv prestať enzýmy produkovať. Na to potreboval laboratórium.

Banting požiadal o pomoc univerzitu v Západnom Ontáriu, nemali však priestor. Potom oslovil profesora Johna MacLeoda z Torontskej univerzity. Profesor bol skeptický, dal mu však osem týždňov času a ako asistenta čerstvého absolventa školy Charlesa Besta.

Už skôr sa teda vedelo, že podviazaním kanálikov pankreasu sa znefunkční väčšina žľazy, ale nie tá časť, ktorá produkuje inzulín, teda Langerhansove ostrovčeky. Banting sa spoliehal na fakt, že podviazaním možno dosiahnuť aj zastavenie produkcie tráviacich enzýmov. Začal pokusmi na psoch. O sedem týždňov prišiel na to, prečo sa mu nedarí - kanáliky nepodviazal dosť pevne. Musel začať odznova. Mac Leoda poprosil o viac času. Na druhý pokus to vyšlo. Banting s Bestom vyňali znefunkčnený pankreas a vypreparovali z neho látku, ktorú potom injekčne podali psovi s príznakmi cukrovky. S nadšením konštatovali, že hladina cukru sa mu znížila a jeho stav sa zlepšil. Objav bol na svete.

Profesor MacLeod sa vrátil z prázdnin a trval na ďalších overovacích pokusoch. K tímu sa pripojil biochemik James Collip, ktorý sa zaslúžil o zvýšenie čistoty získaného inzulínu. Zostalo posledné - vyskúšať nový liek na človeku.

Prvého januára 1922 sa tak stalo. Dávku inzulínu podali 14-ročnému Leonardovi Thompsonovi, ktorý umieral na cukrovku v torontskej všeobecnej nemocnici. Nezabralo to - naopak, chlapec dostal hnisavý absces. Ale druhá dávka, ktorú Leonardovi vpichli 23. januára, zaúčinkovala. Hladina cukru v jeho krvi klesla na normál.

Za objav inzulínu dostali v roku 1923 Nobelovu cenu za medicínu dvaja muži - lekár a vedec Frederick Banting a profesor, ktorý mu poskytol laboratórium - John MacLeod. Banting sa však o svoju cenu rovným dielom rozdelil so svojím mladým asistentom Charlesom Bestom.

PRE SME – ANNA TURÓCIOVÁ

Hlavné správy

Plavčan vysvetľoval eurofondy, z tlačovky utiekol

Minister školstva zvolal tlačovú konferenciu, na ktorej chcel vysvetliť pochybné dotácie. Dovolil dve otázky pre televíziu a ušiel.

Prieskum: Súčasná koalícia by vládu nezložila, extrémisti klesli

Ak by sa voľby konali v júli, zvíťazil by Smer.

Z Tyršovho nábrežia sa stal kemp pre turistov

Na petržalskej strane Dunaja parkujú karavany, hoci tam nie je kemp.

Spoplatnený obsahŠípoš: Rezerva premiéra by mala slúžiť len na krízové stavy

Pri rozdeľovaní dotácií chýba priehľadná súťaž, hovorí Gabriel Šípoš.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní