Anderson Terry

Vydané 4. 12. 2001 o 0:00 Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

FOTO - ARCHÍV



V roku 1991 sa po pätnástich rokoch skončila občianska vojna v Libanone. V tomto roku 4. decembra sa zároveň skončila najznámejšia rukojemnícka dráma spojená s touto vojnou. Do rúk amerického veľvyslanca v sýrskom Damasku bol odovzdaný bývalý spravodajca americkej tlačovej agentúry AP Terry Anderson. V rukách únoscov, islamských extrémistov podporovaných Iránom, strávil presne šesť rokov, deväť mesiacov a 18 dní. „Ľudia mi hovoria libanonská obeť, hovoria, že som stratil sedem rokov života. Nestratil som ich. Žil som ich,“ vyhlásil novinár, keď sa päť rokov po prepustení v spievode kamier CNN vrátil znovu do Libanonu.

Ozbrojenci z Organizácia islamskej vojny zastavili Andersonovo auto, keď sa 16. marca 1985 vracal domov z rannej tenisovej partie. Bejrút vtedy rozdeľovala frontová línia. Únoscovia neskôr prezentovali únos ako súčasť svojho boja proti americkým záujmom. Medzi osemnástimi cudzincami unesenými v 80. rokoch bol Anderson rukojemníkom blízkovýchodného konfliktu najdlhšie.

Únoscovia žiadali najprv prepustenie páchateľov atentátu v Kuvajte, väznených v tom čase už dva roky. S pribúdajúcimi rokmi však Andersonova cena rástla. Atentátnikov v Kuvajte napokon oslobodila invázia irackej armády Saddáma Husajna v roku 1990. Andersonovým menom sa oháňala aj skupina Hizballáh, keď chcela dosiahnuť prepustenie svojich vodcov, väznených v Nemecku.

Andersonova manželka i príbuzní ďalších rukojemníkov často kritizovali vládu Ronalda Reagana pre nečinnosť. Väzni zatiaľ zažívali svoje peklo. Vláčili ich zviazaných z miesta na miesto, držali v opustených domoch, pivniciach či na balkónoch v reťaziach. Často ich bili a vyhrážali sa im smrťou. Troch z rukojemníkov únoscovia naozaj zabili po bombardovaní Líbye v roku 1986 a útoku Izraela na Organizáciu pre oslobodenie Palestíny.

Anderson sa na slobodu napokon dostal výmenou za libanonských a palestínskych zajatcov väznených v Izraeli. Za svoju slobodu vďačí priaznivej politickej klíme uvoľňovania napätia na Blízkom východe, procesu, ktorý predznamenala mierová konferencia v Madride v roku 1991. Počas príprav na túto konfrenciu vtedajší americký minister zahraničných vecí James Baker tajne vyjednával s Iránom aj o prepustení amerických rukojemníkov. Veľkým dielom sa o ich oslobodenie pričinil generálny tajomník OSN Javier Pérez de Cuellar.

V roku 1991 sa Izrael aj Hizballáh, organizácia, ktorá sa sformovala na sklonku libanonskej vojny zo šiítskych milícií, dohodli na vzájomnej výmene väzňov. Otázkou bolo už len - koľko za koľko. Od septembra do decembra 1991 prepustili únoscovia desať rukojemníkov a v ich rukách ostali už len dvaja Nemci, no aj ich oslobodenie už bolo vlastne vyjednané. Anderson prišiel na rad úplne posledný.

Aj keď svojich únoscov nikdy nevidel - oči mal často zaviazané a jeho väznitelia sa maskovali - šéf Hizballáhu Nasralláh mohol byť jedným z nich. „Nepoviem, či tieto akcie boli správne, alebo nie. Boli krátkodobé s krátkodobými cieľmi a dúfam, že sa už nestanú,“ povedal mu Nasralláh v roku 1996 pri osobnom stretnutí.

Po návrate domov vydal Anderson zbierku básní v Tlame levovej. Stal sa profesorom na univerzite v Ohiu. Vlani sa dočkal aj finančného odškodnenia. Americký súd prisúdil novinárovi, jeho manželke Madeleine Bassilovej a dcére Sulome, ktorú videl po prvý raz ako šesťročnú, 341 miliónov dolárov odškodného. Zaplatiť by ho mal Irán. Časť z peňazí dostane rodina aj z účtov, ktoré Washington zmrazil Iránu v rámci ekonomických sankcií.

Dnes, v čase medzinárodného boja proti terorizmu, sa na americkom zozname teroristických organizácií ocitol aj Hizballáh, ktorý má na svedomí aj samovražedné útoky na americké úradovne a vojenské základne v Libanone s viac ako 300 mŕtvymi.

V 90. rokoch Hizballáh zanechal terorizmus a sústredil sa na boj proti izraelskej okupácii v južnom Libanone. Od odchodu Izraelčanov z Libanonu v máji 2000 sa ozbrojených akcií dopúšťa len sporadicky.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní