Disney Walt

Vydané 6. 12. 2001 o 0:00 Autor: ANDREA PUKOVÁ

Walt Disney a jeho Mickey Mouse. FOTO - REUTERS



Disneyho Snehulienka a sedem trpaslíkov z roku 1937 bol prvý celovečerný kreslený film. Sprevádzalo ho množstvo rekordných čísiel: skladal sa z desiatok tisíc kresieb, spolupracovalo na ňom dvetisíc kresliarov. Walt Disney venoval tomuto svojmu snu časť života. Aj keď nakoniec hundral, že ho pozná tak dôverne až na ňom vidí len samé chyby, Snehulienka získala pre neho prvého Oscara - a k nemu Akadémia pridala ešte sedem maličkých sošiek, aby si slávu užili aj všetci trpaslíci.

Walt Disney patrí k ikonám amerických dejín a národného mýtu o úspechu. Narodil sa v robotníckej rodine despotického otca v Chicagu 5. decembra 1901, teda pred sto rokmi. V prvej svetovej vojne slúžil v armáde ako dobrovoľník. Európa ho očarila. Už vtedy si zarábal kresbičkami. S bratom Royom odišiel do Hollywoodu. Víziou pohybujúcich sa obrazov postáv bol posadnutý.

Roku 1928 sa narodil Mickey Mouse, čiernovlasý myšiak. Distribúcia o neho nemala záujem, veď kto by sa chcel pozerať na nejakú myš? Obecenstvo vtedy vzrušovala iná novinka: zvuk. Disney pochopil, že komický účinok možno posilniť ruchmi a hudbou. Pribúdali ďalší hrdinovia - závistlivý káčer Donald, dobromyseľný pes Pluto, tri veselé prasiatka.

Disneyho grotesky, uvádzané ako osvieženie pred hlavným programom, boli čoraz populárnejšie. Začal chrliť ďalšie celovečerné rozprávky, ktoré boli viac sentimentálne než humorné: Pinocchio bol o drevenom panáčikovi, Dumbo o ušatom sloníčati, čo sa učí lietať, Bambi dojímal príhodami nežného srnčeka, sladkobôľnosť Popolušky a Šípkovej Ruženky ani nemusíme zdôrazňovať.

Začiatkom štyridsiatych rokov impérium zamestnávalo tisíc ľudí. Nakrúcal niekoľko protihitlerovských grotesiek, v ktorých má Káčer Donald účes podľa Hitlera. Disneyho obraz veľkého otca, chlebodarcu, sa láme okolo roku 1941 - jeho štúdiami otriasol štrajk zamestnancov, zatiaľ čo intelektuálna elita mu kruto máčala nos v jeho pýche. Jeho zvlášť ambiciózny projekt Fantázia, obrazová ilustrácia klasickej hudby, prepadol. Všetko to považoval za podraz, ktorý zorganizovali komunisti. Od tohto výroku boli disneyovky v sovietskom bloku na čiernej listine. Do slovenských kín sa prebojovali až začiatkom sedemdesiatych rokov - keď už Disney nežil.

Štúdio sa stalo bežnou továrňou na zábavu, ktorá chrlila nové a nové variácie osvedčených modelov, rozprávačských aj kreslených. Walt sa ospravedlňoval: „Radšej budem ľudí baviť a pritom dúfať, že im prinesiem aj nejaké poučenie, než ich len poúčať a pritom dúfať, že sa snáď aj zabavia.“ Disney - stále s bratom Royom - robil všetko, aby popularitu speňažil. Už v tridsiatych rokov vydáva gramofónové platne, začína ponúkať figúrky obľúbených postavičiek. Pod menom Walta Disneyho vychádzalo ročne v 30 krajinách 20 miliónov kníh a časopisov. V roku 1955 otvára v Kalifornii zábavný park Disneyland. Pracovitý určite bol, v jeho filmografii nájdeme 622 položiek, za ktoré získal 29 Oscarov.

V päťdesiatych rokoch začal s romantickými hranými filmami, kde obsadzoval tie najžiarivejšie hviezdy - slávne sú snímky Mary Poppinsová, Príbeh Robina Hooda, Meč a ruže či Rob Roy. Uznanie dosiahli dokumenty z prírody - aj nafilmovaní zvierací protagonisti však vždy boli dobrí alebo zlí, a vždy mali svoj príbeh. Zápletka bola vždy rovnaká: štvornohý protagonista musí prekonať prekážky, než sa dostane do bezpečia.

S Disneyho životom sa nespájajú nijaké škandály. Štyridsať rokov bol ženatý s Lillian Boundsovou. Stačilo mu málo, a tak sa správal aj k okoliu. Traduje sa, že panej, ktorá sa im starala o domácnosť, venoval na Vianoce vždy ten istý darček - akcie svojich podnikov. Tá ich zakaždým len znechutene hodila do skrine. Keď po jej smrti získal listiny jeden z pozostalých, stal sa z neho boháč.

Práve jeho obrovské, rôznorodé a ťažko uchopiteľné dielo zvádza k tomu, že Walta Disneyho chceme vidieť ako jednu z jeho postáv: buď ako ambiciózneho myšiaka, alebo ako jedného z mnohých kreslených bezohľadných hrabivých tyranov, čo jeho továreň stvorila.

Pod ťarchou všetkých produktov s jeho menom dávno zaniklo, že aj Disney kedysi patril medzi filmovú avantgardu, ktorá bola poháňaná nutkaním vymýšľať stále niečo nové a že veľký ruský klasik Sergej Ejzenštejn (Krížnik Potemkin) o ňom v monografii napísal: „V Shakespearových komédiách sa postavy donekonečna menia. Buď čarami, alebo sa ustavične prezliekajú. U Disneyho prechádzajú jedna do druhej. Metamorfóza už nie je prísľub. Keď čítame Ovídia, zdá že niektoré stránky celé prebral od Disneyho.“

Walt Disney zomrel 15. decembra 1966. Jeho priemyselné filmové impérium úspešne funguje dodnes - zábavné parky nesúce jeho meno začali včera na celom svete veľkolepé oslavy.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.

Spoplatnený obsahJanušek je len Ficov figový list

Nemožno sa ubrániť pocitu, že ide o ukážkový prípad selektívnej spravodlivosti.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní