Galilei Galileo

Vydané 9. 1. 2002 o 0:00

FOTO – REUTERS



Veta E pur si muove! (A predsa sa točí!), je jednou z najslávnejších na svete. Vyslovil ju jeden z najväčších vedcov Galileo Galilei v súvislosti s cirkevným zákazom Kopernikovej heliocentrickej teórie.

Z iniciatívy pápeža Jána Pavla II. bola v lete 1981 vymenovaná komisia na posúdenie Galileovho prípadu. Tá pripravila pápežovi podklady pre jeho rehabilitáciu. 31. októbra 1992 ju po 350 rokoch oficiálne predniesol Ján Pavol II. Včera od Galileovej smrti uplynulo 360 rokov.

Galileo Galilei sa narodil 15. februára 1564 v Pise. Tam aj vyštudoval a už ako 25-ročný vyučoval na katedre matematiky. Neskôr pôsobil na katedre matematiky na Univerzite v Padove.

Nebol len teoretikom, ktorý sa zaoberal fyzikálnymi vlastnosťami hmoty a ich pohybu (pohybom telies na zemi, voľným pádom, v oblasti mechaniky ho zaujala šikmá veža v Pise). Bol aj vynálezcom. Skonštruoval termoskop, geometrický a vojenský kompas. Vynašiel mikroskop a skonštruoval ďalekohľad, ktorý bol výsledkom kombinácie dvoch šošoviek, spojky a rozptylky. Zväčšoval tridsaťnásobne a napokon ho prerobil na veľký prístroj vhodný na astronomický výskum.

Medzi prvé Galileove objavy patria štyri mesiace Jupitera. Vypočítal aj fázy Venuše. Nezávisle od zistení iných astronómov pozoroval množstvo stálic a krátery na Mesiaci, ale aj slnečné škvrny a zisťoval rotáciu Slnka.

Roku 1611 sa v Ríme stal členom Accademia dei Lincei a venoval sa pozorovaniu slnečných škvŕn. Úspech v Ríme ho podnietil presadzovať Kopernikov heliocentrický model slnečnej sústavy. Galileo si písal so svojím rovesníkom Keplerom. Iný ich rovesník, skvelý pozorovateľ Tycho de Brahe, sa nestal kopernikovcom, ale jedným z jeho prvých kritikov. Kepler takisto považoval Kopernikov systém za nepresný a spresnil ho zavedením pohybu po elipsách. Kým Tychov de Brahe systém mal bližšie k Ptolemaiovmu, Keplerov bol kopernikovský.

Galileo sa postavil za Kopernika. Panuje názor, že heliocentrický astronomický obraz sveta obhájil odbornejšie Kepler, zatiaľ čo Galileo urobil viac v utváraní nového fyzikálneho obrazu sveta. Aristotelovu tézu, že „všetko pohybujúce sa niekto pohybuje“, Galileo jednoznačne vyvrátil a vyriešil i stáročia skúmanú problematiku voľného pádu.

Odpoveď na to, prečo Galileo neprijal Keplerov obraz stavaný na elipsách, dáva Galileova mechanika. Mechanický obraz sveta oprel o princíp rovnomerného priamočiareho a kruhového pohybu – a do tohto obrazu Keplerove elipsy nezapadali.

Galileo však narazil na odpor kardinála Roberta Bellarmina, ktorý sa obával rozporu medzi Kopernikovým modelom a učením Svätého písma. Roku 1616 ho kardinál Bellarmino napomenul, že nesmie obhajovať Kopernikovu astronómiu, pretože stojí proti doktríne cirkvi. Dostal však povolenie „matematicky“ sa venovať problematike aj z kopernikovského uhla pohľadu. Od toho času bádal v ústraní vo Florencii.

Keď sa v roku 1623 stal pápežom jeho priateľ Maffeo Barberini, ktorý prijal meno Urban VIII., Galileo si myslel, že cirkev bude jeho učeniu naklonená. V roku 1630 sa vrátil do Ríma, aby zvrátil dekrét z roku 1616 a získal práva publikovať spis Dialóg o dvoch najvýznamnejších systémoch sveta, Ptolemaiovom a Kopernikovom. Galileova práca, publikovaná v roku 1632 vo Florencii, bola vedecky i literárne majstrovským dielom.

Spis vyvolal okamžitú reakciu. V októbri 1633 Galilea predvolala Svätá stolica do Ríma a pred inkvizíciou bol donútený odvolať svoje názory. V odvolaní píše: „Prisahám, že som vždy veril, verím aj teraz a s božou pomocou veriť budem aj v budúcnosti všetkému, čo Svätá katolícka a apoštolská cirkev káže a učí. (…) Prisahám, že v budúcnosti nebudem ani hovoriť ani ústne alebo písomne tvrdiť také veci, ktoré by mohli voči mne vyvolať nedôveru.“

Galileo bol potom nútený odísť do vyhnanstva do Sieny. V decembri 1633 mu povolili návrat do jeho domu pri Florencii, kde žil v domácom väzení. Tu pokračoval v štúdiu zákonov mechaniky, zistil zákony kyvadlového pohybu, šikmého vrhu a sformuloval zákon zotrvačnosti pohybu. Výsledky bádania uverejnil roku 1638 v Holandsku. Dielo obsahovalo základy mechaniky a fyzikálnu obhajobu heliocentrizmu.

Jeho zdravotný stav bol čoraz horší. V tom istom roku úplne oslepol a smrť jeho dcéry Marie Celesty v roku 1634 znamenala aj stratu posledného zdroja podpory. Napriek rozsudku sa však nikdy nevzdal vedeckej práce. Galileo zomrel 8. januára 1642 v Arcetri.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahAlza, Strabag či Poštová banka priznali, prečo do inzerátov nepíšu platy

Ako by ste sa cítili, ak by váš sused vedel, koľko zarábate? Aj takto argumentujú firmy, prečo do inzerátov nedávajú platy.

Spoplatnený obsahFico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

Spoplatnený obsahPrečo Trump nie je Roosevelt?

Legislatívne neúspechy počas prvých sto dní amerického prezidenta sú najlepšími správami o jeho chaotickom vládnutí.

Spoplatnený obsahJohnny Depp skrachoval. Nechajte ho, sám to tak chcel

Za mesiac minie dva milióny, víno ho stojí tridsať tisíc. Náhradu žiada na súde.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní