Bombardovanie Guernica y Luno

Vydané 26. 4. 2002 o 0:00 Autor: JURAJ TOMAGA

FOTO – ARCHÍV



Španielska občianska vojna je doteraz háklivou témou nielen domácich, ale aj zahraničných historikov. O jej pozadí sa už napísalo veľa. Menej sa však spomína jej „baskická“ verzia. To, že bola rovnako krutá aj pre nešpanielske národy, u ktorých okrem toho protifrankovského obsahovala i protišpanielsky náboj, dokazuje aj príbeh malého historického mesta Guernica y Luno (po baskicky Gernika). Presne pred 65 rokmi – 26. apríla 1937, toto pre Baskov posvätné mesto nemecká Luftwaffe zrovnala so zemou. Tak dali nacisti známemu maliarovi Pablovi Picassovi príležitosť, aby príbeh Guernicy zvečnil na svojom vari najznámejšom obraze o skaze vojny.

Guernica sa vraj stala predzvesťou toho, čo malo o niekoľko rokov postihnúť iné európske mestá. Najlepšie by to vedeli azda porozprávať pamätníci z anglického Coventry, holandského Rotterdamu, nemeckých Drážďan, či japonských Hirošimy a Nagasaki. Osud malého baskického mesta akoby predpovedal, že vojna budúcnosti je vojna vo vzduchu.

Prečo si nemecká Légia Kondor pomáhajúca generálovi Franciscovi Frankovi vybrala za svoj cieľ Guernicu? Nemecké velenie sa vraj riadilo tak vojenskými, ako aj politickými dôvodmi. V prípade Guernicy to však neplatí. Historici vravia, že mestečko nemalo prakticky žiadny vojenský význam. Bola tam iba jedna zbrojárska fabrika, slúžiaca baskickým protifrankovským bojovníkom. Tú však Nemci nezasiahli. Nezničili ani pre Baskov posvätný strom, pri ktorom baskický „lehendakari“ (prezident) doteraz prisahá vernosť svojim ľuďom. Bomby nespadli ani na Baskickú radu – budovu, kde sa doteraz zhromažďujú predstavitelia baskických krajov. Nezbúrali ani malú, no dôležitú železničnú stanicu. Na ruiny však premenili viac ako 70 percent mesta, bomby zhadzovali na civilistov a na tých, ktorí sa snažili utekať, dokonca strieľali.

Písal sa pondelok 26. apríla 1937, v okolitých baskických mestách už prebiehali boje a ozveny explózií bolo počuť až na tržnici v Guernice. O pol piatej popoludní sa nad mesto zo severu dorútili prvé lietadlá. Začali hádzať bomby, čo 7-tisíc Guerničanov prekvapilo, pretože boli zvyknutí iba na prelety.

Prvé lietadlá však väčšie škody nespôsobili. Vyvolali iba reakciu u obyvateľov. Tí sa rozutekali do úkrytov, okolitých fariem či lesov. Cieľom prvej misie mal byť pôvodne most, aby Frankove sily zablokovali odchod svojich protivníkov z mesta. Neskôr však prišli ďalšie vlny náletov. Ten najväčší Guernica zažila o pol šiestej a nemecká Légia „Kondor“ v nej prvýkrát použila bombardéry Junkers. Kalvária Guerničanov trvala hodinu aj štvrť, pričom okrem veľkých bombardérov ešte menšie lietadlá strieľali priamo na civilistov, dokonca aj na cestách mimo mesta.

Keď sa lietadlá z Guernicy stiahli, zostala fabrika na výrobu zbraní – Unceta – neporušená. Niektorí historici tvrdia, že Nemci nebombardovali továreň, pretože mohla neskôr pomôcť Frankovým vojskám. Rovnako sa vyhli zničeniu baskického symbolu, aby nevyvolali ešte väčší hnev a odpor Baskov. Samotný nálet na symbol všetkého baskického mal ale aj iným národom Španielska – Kataláncom či Galícijčanom – ukázať, že za Franca sa štát bude riadiť z Madridu. To je jediný rozumný dôvod, prečo nemeckí spojenci generála Franca zbombardovali práve Guernicu.

Bilancia bombardovania Guernicy? 1654 mŕtvych a niekoľko stovák zranených. Nemecký „testovací“ nálet tak dokázal, že v meste väčších rozmerov, ako Moskva či Londýn by dosiahli v prepočte milióny obetí. Guernica sa tak pre Nemcov stala lacnou a bezbrannou strelnicou, čo na norimberskom procese v roku 1946 potvrdil aj maršal Göring. „Španielsko mi dalo príležitosť vyskúšať Luftwaffe,“ povedal.

Guernica sa neskôr skutočne zopakovala, napríklad vo Varšave či už spomínanom Rotterdame alebo Coventry. Spojencom ani v Kolíne či Drážďanoch škody podobných rozmerov nikdy nevyšli. Iste, iné smutné čísla prišli z japonských miest Hirošima či Nagasaki. To je však iný príbeh, ktorý sa chvalabohu na Guernicu doteraz nepremenil.

A ako malé baskické mesto vyzerá dnes? Guernica – univerzálny symbol Baskov – má teraz asi 18-tisíc obyvateľov, a nie je žiadnou baskickou metropolou.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahDesať vecí, ktoré treba vedieť o osýpkach

Prečítajte si desať základných otázok a odpovedí týkajúcich sa osýpok, ich prenosu, príznakov, možnej epidémie a ochrane pred nakazením.

Spoplatnený obsahKeď sú osýpky v hlavách

Keď sa na osýpky neočkovalo, ročne sa nimi nakazilo 10- až 20-tisíc detí.

Spoplatnený obsahFico sa chváli ekonomickými výsledkami. Oprávnene?

Prvého mája zverejníme súbor opatrení pre pracujúcich, tvrdí premiér.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní