Russell Bertrand

Vydané 17. 5. 2002 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ

Foto archív

Ľudia si zväčša predstavujú filozofa ako ctihodného akademika, ktorý v šere svojho kabinetu rieši nezrozumiteľné problémy. Anglický filozof a matematik Bertrand Russell taký nebol. O mediálne nadanom pacifistovi sa hovorilo často. Prihováral sa ľuďom tak, že mu rozumeli (i keď mnohí s ním nesúhlasili). Dnes uplynie 130 rokov odvtedy, čo sa Russell narodil.

Mal silnú potrebu vyjadrovať sa a komentovať spoločenské dianie. Písanie mu šlo ľahko, zvyčajne mu stačilo hodinu sa ráno poprechádzať, popremýšľať nad témami. Potom si sadol za stôl a plynule sformuloval posolstvo, glosu, esej, vedeckú prácu, úvod ku knihe či článok do novín.

Dlhý je aj výpočet tém, o ktorých písal: matematika, logika, filozofia, právo, politika, ženské práva, náboženstvo, etika, ateizmus, odzbrojovanie, jadrové zbrane, mier, história, medzinárodné záležitosti…

Hoci bol z bohatej rodiny, stal sa presvedčeným socialistom. S labouristami sa rozlúčil až v roku 1965 za to, že podporili Američanov vo vojne s Vietnamom. Verejne vtedy roztrhal stranícku legitimáciu.

Hoci vedel byť veľmi štedrý a najmä ženám dával nákladné dary, robilo mu veľmi dobre, že si mohol vo svojom notese listovať a prezerať si príjmy z písania, pripomína trochu škodoradostne vo svojej knihe Intelektuáli britský historik Paul Johnson.

Bol ľavičiar, ale tešil sa, keď platil nízke dane. Založil pre deti pokrokovú školu, no nemal dostatok trpezlivosti v nej učiť.

Hoci bol socialista a veril, že štát by mal udržiavať kontrolu nad ekonomikou, zostal liberálom, ktorý veril hodnotám slobody. Laikovi sa po takomto výpočte asi zdá neuveriteľné, že objavil pre vedu logiku.

Narodil sa v zámožnej aristokratickej rodine. Už ako štvorročnému mu zomreli rodičia. Sirotu vychovávala stará mama, nábožensky založená dáma s puritánskymi sklonmi. Chcela, aby sa stal predsedom vlády. Vzdelávali ho guvernantky. Výsledok? Už ako 15-ročný v Boha neveril a po dvadsiatke naháňal ženské sukne. Zostalo mu to na celý život.

Keď sa dostal na Trinity College v Cambridgei ako osemnásťročný, objavil svoje nadanie pre matematiku a filozofiu. „Matematika v sebe skrýva nielen pravdu, ale aj najväčšiu krásu – krásu chladnú a prísnu, krásu sochy, bez príťažlivosti pre ktorúkoľvek časť našej slabej povahy, posvätne čistú a schopnú prísnej dokonalosti, akú dokáže priniesť len najväčšie umenie,“ napísal neskôr v eseji Štúdia o matematike.

Spoločne s Alfredom Whiteheadom napísal jedno z najzásadnejších diel Principia Mathematica. Vďaka tomu je považovaný za otca modernej, analytickej filozofie. Veril intelektu a matematicky presným formuláciám.

Písal hutne, ostro a provokatívne. Napokon mu to v roku 1950 vynieslo aj Nobelovu cenu za Dejiny západnej filozofie, ktoré sa stali bestsellerom. Napísal ich počas druhej svetovej vojny v Spojených štátoch, kde bol až do roku 1944.

Logika sa vďaka Russellovi stala centrom filozofického bádania. Zároveň upozorňoval na kľúčové témy minulého storočia – nacionalizmus, komunizmus, fašizmus, modernú industrializáciu.

Verejnosť priťahoval Russell obrovskou aktivitou a silným presvedčením, s ktorým za svojimi názormi stál. Posedel si preto aj vo väzení. V roku 1918 ho súd v Británii odsúdil na pol roka za pacifistický, protiamerický článok. Nič to nezmenilo na tom, že vojnu považoval za úplný nezmysel a rovnako aktívne písal a čítal vo väzení.

Spoločne s Georgeom Orwellom bol výnimkou medzi ľavicovými intelektuálmi, ktorí uverili marxistickým myšlienkam a nekriticky obdivovali ruskú revolúciu. Už v roku 1920 navštívil Rusko a neunikla mu brutalita boľševického režimu. Stretol sa aj s Leninom: „Získal som dojem, že opovrhuje luzou a sám je intelektuálnym aristokratom,“ napísal o ňom. Rok strávil aj v Číne.

Jeho osobný život bol búrlivý. Stihol štyri manželstvá, najmä to druhé bolo veľmi nešťastné. Sukne ho priťahovali aj vo vyššom veku. Nebol prieberčivý, na zozname mal chyžné, vychovávateľku, manželky známych aj herečku.

Druhú polovicu 20. storočia zasvätil boju proti jadrovým zbraniam. Stal sa prezidentom Kampane za nukleárne odzbrojenie, s ktorou absolvoval mnoho pochodov ulicami Londýna a nakrátko sa dostal aj do väzenia. S pribúdajúcim vekom bol stále radikálnejší.

Narodil sa počas panovania kráľovnej Viktórie, keď britské koloniálne impérium prekvitalo. Keď v roku 1970 zomrel, mal 98 rokov a bol guru vlasatých pacifistov. Mal mnoho obdivovateľov a rovnako veľa ľudí ním opovrhovalo. Nikomu však nebol ľahostajný.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahHoriaci obklad z londýnskej budovy sa používa aj na Slovensku

Francúzsky výrobca v pondelok oznámil, že obklad, ktorý pravdepodobne významne prispel k tragickému požiaru v Londýne, prestal vyrábať.

Spoplatnený obsahFico sa po futbale vybúril na liste šéfovi UEFA

Pri iných futbalových kauzách mlčal.

Spoplatnený obsahSprisahanci z jadra: Premiérove konšpiračné predstavy o futbale

Veľké krajiny chcú vybabrať s menšími.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní