Kennedy John F.

Vydané 30. 5. 2002 o 0:00 Autor: MICHAL HAVRAN

FOTO – ARCHÍV

Osud doprial americkému prezidentovi Johnovi F. Kennedymu úradovať v Bielom dome iba tisíc dní. Napriek tomu mal na Ameriku obrovský vplyv. O jeho osobe sa dodnes vedú spory, ale na záver každej diskusie vychádza konštatovanie: išlo o veľkého muža, ktorý dodal Amerike sebadôveru. John F. Kennedy sa stal doslova zosobnením nového amerického sna. Podľa nemenovaného senátora „spájal Kennedy to najlepšie z Elvisa Presleyho a Franklina D. Roosevelta“. Ak by v roku 1963 šialený Lee Harvey Oswald prezidenta nezabil, včera by sa bol dožil 85 rokov.

Prezident John F. Kennedy postavil latku veľmi vysoko. Po ňom Američania zvykli každého ďalšieho prezidenta porovnávať s jeho veľkosťou, s jeho obľúbenosťou, s jeho nepredstaviteľnou popularitou.

Pritom prezidentské voľby v roku 1960 nevyhral jednoznačne. Dodnes sa nad jeho víťazstvom vznáša dosť pochybností. Ako demokrat porazil vtedajšie republikánske eso Richarda Nixona len o 118 574 hlasov. Zabrala mašinéria Demokratickej strany. Jej zákulisní hráči postupovali presne podľa legendárneho hesla chicagského starostu Richarda Daleyho: „V Chicagu vravíme ľuďom, aby volili zavčasu a často!“ Hovorilo sa o nezrovnalostiach pri zratúvaní hlasov.

Tak sa začala éra Johna F. Kennedyho. Bol vôbec najmladším americkým prezidentom - mal iba 43 rokov. A súčasne bol aj najmladším prezidentom, ktorý svoj úrad predčasne opustil.

V politike sa vyznal. Na najvyšší úrad štartoval z pozície kongresmana a senátora. Mal pred sebou dve zásadné úlohy: doma vyriešiť napäté rasové vzťahy a vo svete udržať na uzde Sovietov.

Proti zrovnoprávneniu černochov s belochmi nevystupovali len klany belošských rasistov v južanských štátoch, ale aj politici zo severu. John však dokázal aj vďaka podpore brata Roberta, ktorý sa stal ministrom spravodlivosti, uhrať ťažký zápas a černosi získali vo svojom zápase za občianske práva prvé veľké body.

V zahraničnej politike to bolo ešte zložitejšie. Studená vojna šliapala na plný plyn a v roku 1962 iba jeho rozvaha dokázala upokojiť horúce hlavy, ktoré uvažovali o vojenskej odpovedi na moskovské provokácie Nikitu Chruščova, ktorý z Kuby vyrobil nepotopiteľnú „lietadlovú loď“. Zavliekol na ňu rakety stredného doletu a ohrozoval tak bezpečnosť USA. John Kennedy však krízu zvládol. Pomohlo mu aj poučenie spred pár mesiacov, keď nerozumne podporil slabo koordinovaný „vojenský výlet“ tisícky kubánskych emigrantov, ktorí chceli odstrániť mladého vodcu Fidela Castra.

„Vždy chcel byť prezidentom,“ napísal o Kennedym jeden z najlepších amerických historikov Arthur M. Schlesinger. Aj keď je možné, že tento cieľ mu vytýčil mimoriadne cieľavedomý otec - Joseph Kennedy. Prezidentom sa podľa otca mal pôvodne stať prvorodený syn Joseph. Ten však v čase druhej svetovej vojny zahynul vo vojenskom lietadle. John F. Kennedy vojnu prežil napriek ťažkým zraneniam chrbtice, ktoré ho trápili až do poslednej chvíle života. Lekári si dokonca myslia, že nebyť následkov zranenia, mohol atentát prežiť. Problémy s chrbtom ho nútili nosiť okolo bedier zdravotný pás, ten mu nedovoľal rýchlo sa zohýnať. Preto sa asi nestihol po prvej - nie smrteľnej - strele Lee Harveyho Oswalda zohnúť.

S Johnom Kennedym sa spájajú v akomsi čudnom protirečení pozitíva aj negatíva. Amerike dokázal dodať mladícku energiu, podľa hesla „je dôležité nespytovať sa, čo môže pre teba urobiť krajina, ale čo každý z nás môže urobiť pre Ameriku“. Amerika sa práve podľa tohto receptu dokázala spamätať aj z Gagarinovho prvého úspešného obletu Zeme a pristála ako prvá na Mesiaci.

Jeho zahraničná politika ale balancovala na veľmi nebezpečnej hranici. Lenže zahraničnú politiku „robil“ naozaj v najťažšom období svetových dejín. Považoval za potrebné, aby Amerika išla bojovať do Vietnamu a aby tam tisíce míľ od svojich brehov zadržiavala komunizmus.

Kennedy sa aj napriek krátkemu prezidentovaniu stal pre Ameriku modlou. Prispela k tomu jeho povestná charizma, jeho úsmev, schopnosť komunikovať s Američanmi cez televíziu a využiť novú technológiu na upevňovanie moci. K jeho popularite prispela do značnej miery aj šarmantná manželka Jackie, no určite nie jeho mimomanželské eskapády vrátane vzťahu s Marilyn Monroe.

John F. Kennedy dokázal z Ameriky vymačkať maximum energie! Práve od jeho prezidentovania možno datovať najrapídnejší vzrast Ameriky do súčasnej podoby jedinej superveľmoci.

Hlavné správy

Zomrel Štefan Nosáľ, dlhoročný vedúci Lúčnice

Informovala o tom stránka Svetového združenia Slovákov v zahraničí.

Spoplatnený obsahSpievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral.

Spoplatnený obsahBuďte vďační za Fica. My Česi máme iných komunistov

Komunistická strana Čiech a Moravy je ojedinelým reliktom.

Danko mení mediálny tím, končí jeho hovorkyňa

Predseda parlamentu dôvod odchodu Kliskej nechcel komentovať.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní