Popper Karl Raimund

Vydané 30. 7. 2002 o 0:00 Autor: ALMA MÜNZOVÁ pre SME

FOTO - ARCHÍV

V nedeľu uplynulo sto rokov od narodenia Karla Raimunda Poppera v rakúsko-uhorskej Viedni. V malebnom meste na Dunaji, ktoré bolo na začiatku minulého storočia aj významným univerzitným mestom s bohatým intelektuálnym a kultúrnym životom, prišiel na svet jeden z najvýznamnejších mysliteľov minulého storočia. Jeho vízia aj analýza otvorenej spoločnosti a iných problémov, ktoré jasne a zrozumiteľne sformuloval, sú kľúčové.

Bol to ako blesk z jasného neba, keď som kedysi v prvej polovici sedemdesiatych rokov minulého storočia zapla rakúsku televíziu a sledovala obsiahly rozhovor nesmierne vzdelaného - teda schopného dávať dobré otázky - redaktora s mne dovtedy neznámym Karlom Popperom. Hovorili o témach prírodovedných, noetických, metodologických, spoločenskovedných, teda pomerne odťažitých, a predsa vyznieval rozhovor vzrušujúcejšie než ktorákoľvek detektívka Agathy Christie.

Popperova teória troch svetov, sveta vecí či fyzikálnych predmetov, sveta subjektívnej skúsenosti, teda mojich predstáv (napríklad myšlienkových procesov) a sveta viet o sebe, čiže sveta uchopených myšlienok, zostala veľmi pôsobivá a vplyvná v teórii poznania, a nielen v nej.

Pritom je významné, že objektívne myšlienky, teda predovšetkým teórie, môžeme konfrontovať s inými teóriami (čím ich je viac, tým lepšie), kritizovať, skúmať ich pravdivosť či pravdepodobnosť v porovnaní s konkurujúcimi myšlienkami.

V tejto súvislosti ide aj o slávnu metódu pokus a omyl, čiže pokusu dopátrať sa niečoho nie prostredníctvom verifikácie, ale falzifikácie, riešiť problémy, pre ktoré, ako Popper zdôraznil, existujú aj lepšie alebo menej dobré riešenia.

Ale nie preto sa Popper ocitol v Univerzitnej knižnici a aj inde medzi zakázanými autormi, ktorých nebolo dovolené prekladať a podľa možností ani čítať. V prvom rade išlo o jeho veľmi známu úvahu o otvorenej spoločnosti a o jeho kritiku historicizmu, čo bolo inšpiratívne pre ľavé i pravé teórie presvedčením, že dejiny majú určitý cieľ, ku ktorému so železnou zákonitosťou smerujú, že spoločenské zriadenie možno narysovať na rysovacej doske a že ľudia, len čo spoznajú zákonitosti historického vývinu, zmenia svoje vedomie a budú sa uberať predpísaným nevyhnutným smerom.

Vo svojej autobiografii spomína, že pri písaní práce „Bieda historicizmu“ pôsobil naňho aj pakt medzi Josifom Stalinom a Adolfom Hitlerom. „Bieda historicizmu“ a „Otvorená spoločnosť“, obidve sú dielami ku kritickej filozofii politiky, predstavujú Popperov pokus prispieť k pojmu slobody, ktorý sa opäť stal centrálnym pojmom proti totalitným a autoritatívnym myšlienkam.

Počúvať Popperove slová a navyše naživo znamenalo pre mnohých odpoveď na otvorené otázky spoločnosti a jej smerovania.

A čo je u tohto mysliteľa takisto pozoruhodné, je jeho spôsob jednoducho a zrozumiteľne podávať veľmi zložité problémy. Ako zástanca a hlásateľ tolerancie vymedzuje aj hranice toho, čo treba strpieť. „Okrem netolerancie existujú aj pochabosti, ktoré by sme nemali tolerovať, najmä tú, ktorá intelektuálov dovádza k tomu, aby kráčali s poslednou módou… písali nejasným, orkulovitým štýlom… štýlom temných, pôsobivých a nezrozumiteľných slov… tento spôsob písania by sa nielenže nemal obdivovať, ale intelektuáli by ho nemali ani dlhšie strpieť. Je intelektuálne nezodpovedný. Ničí zdravý ľudský rozum…“

Hlavné správy

Kedy spoznáme víťaza francúzskych prezidentských volieb?

Návod k sledovaniu francúzskych volieb.

Francúzi vo voľbách nerozhodujú len o sebe

Tí, ktorí si už Európu vybrali, si teraz hryzú nechty.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní