Degas Edgar

Vydané 26. 9. 2002 o 0:00 Autor: ĽUDO PETRÁNSKY

Edgar Degas: Autoportrét, 1863

Meno Edgara Degasa sa vyslovuje jedným dychom s impresionizmom. Vystavoval na siedmich z ôsmich impresionistických výstav, no nikdy nemaľoval tak ako Monet či Pissarro. „Som realista, nie impresionista,“ vyhlasoval o sebe umelec, ktorý obdivoval taliansku renesanciu a klasicistického Ingresa. Nikdy sa neoženil, ale svetovú slávu mu priniesli práve jeho baletky a obrazy žien pri toalete. Na rozdiel od impresionistov Degasove diela už počas jeho života dosahovali na dražbách závratné ceny a ešte za umelcovho života sa dostali do Louvru. Jeho meno dodnes patrí v aukčných sieňach medzi najžiadanejšie. Zajtra uplynie 85 rokov od úmrtia Edgara Degasa.

Narodil sa v Paríži 19. júla 1834 ako Hilaire Germain Edgar de Gas. Toto meno zdedil po starom otcovi, bretónskom šľachticovi a parížskom bankárovi, no pri podpisovaní svojich prvých kresieb zrejme z meštianskej koketérie vypustil krstné mená a šľachtické „de“ pripojil k priezvisku, čím vzniklo Degas.

Edgar Degas bol Parížanom celou dušou, hoci bol z jednej štvrtiny Talianom. Matka pochádzala z kreolskej rodiny z New Orleansu, ale zomrela, keď mal Degas trinásť rokov.

V roku 1855 sa prihlásil na Akadémiu krásnych umení. Mal prirodzený zmysel pre pôvab, bol schopný kvalitne zvládnuť reprodukcie. Obdivoval taliansku renesanciu a Ingresa, s ktorým sa osobne poznal. Mal všetky predpoklady stať sa spoločensky uznávaným maliarom. Nenechal sa však zlákať na výhodný spôsob života, rozhodol sa pre skutočné tvorenie, pre umenie, pre dobrodružstvo s impresionizmom.

Postupne sa oslobodil i od rodinných pút, žil sám, ničím a nikým nerušený, chrániac si svoju nehu, dobrotu a plachosť. Žil len pre svoju tvorbu. Raz bol melancholický, smutný i podráždený, ale vzápätí sršal ostrovtipom a veselosťou. Keď sa v roku 1862 zoznámil s o dva roky starším Edouardom Manetom, prestal maľovať klasické akademické námety a inšpiroval sa skutočnosťou. Maľoval konské dostihy, hudobníkov, čoraz častejšie sa na jeho plátne objavovali ženy.

Nadchol sa revolúciou v maliarstve zvanou impresionizmus, ale nikdy si neprisvojil jeho maľovanie. Uvedomoval si, že tento nový spôsob, ktorý dovoľuje zobrazovať svetlo pomocou rozloženej farby, ruší tiene a línie vytvárajúce kresbu postavy. A on bol priam zaľúbený do ľudskej postavy s jej nespočetnými postojmi.

Pre jeho uprednostňovanie ateliéru mu kolegovia občas vyčítali nedostatok spontánnosti. Degas vtedy reagoval podráždeným hlasom: „Nič nie je spontánnejšie ako moje umenie.“ Ba dokonca išiel až tak ďaleko, že vyhlásil: „Až keď maliar dlhšie nevie, čo robí, môže namaľovať dobré veci.“

Hoci impresionizmus bral s výhradami, namaľoval jeden z najslávnejších obrazov tohto hnutia - Absint z roku 1877. Ako model mu sedela herečka Ellen Andréová a grafik a milovník divadla Marcellin Desboutin. Absint sa stal ikonou - asi aj preto, že tento nápoj s mierne halucinogénnymi účinkami bol kultový v parížskej bohéme.

Umeleckého vrcholu sa Degas dotkol po roku 1880. Vrátil sa k zobrazovaniu baletiek a na túto tému vytvoril veľa majstrovských olejov a pastelov. Spolu s nimi vzniklo i množstvo kresieb ceruzkou alebo uhľom, na ktorých umelec študoval krátko trvajúce a často zložité postoje svojich modelov.

Degas sa úplne ponoril do sveta pohybu. „Vravia o mne, že som maliar tanečníc,“ povedal raz Edgar Degas, „nechápu, že baletky boli pre mňa iba zámienkou, aby som mohol maľovať krásne látky a zachytávať pohyb.“ A pri inej príležitosti tieto slová doplnil: „Treba robiť znova desať ráz, sto ráz ten istý námet.“ Aj preto napríklad maľoval sériu variantov Baletky v šatni.

Podobne by sa mohol Degas volať i maliarom kabaretov, divadiel, dostihových závodísk, žehliarok, práčok, modistiek a nahých žien v najintímnejšom súkromí. Je paradoxné, že maliar, ktorý toľko času venoval formovaniu ženského tela na plátne, ostal slobodný.

Na sklonku života už nemohol pre čoraz viac slabnúci zrak maľovať. Začal modelovať - ženské akty, ktorých postoje súviseli s tancom. Slovami Pabla Picassa, Degas aj sochy robil spôsobom, ktorý je mu vlastný - neopakovateľným a čarovným.

Zajtra - West Side Story

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSlovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

Spoplatnený obsahDiabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

Spoplatnený obsahPlavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister povedal, že kritériá boli známe v 2015. Schválené boli o rok neskôr.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní