Rodin Auguste

Vydané 15. 11. 2002 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

FOTO - ARCHÍV

Trikrát ho neprijali na prestížnu parížsku umeleckú akadémiu École des Beaux-Arts. Jeho sochy považovali za nedostatočne graciózne až škaredé. Povedali, že v umení nič nové nevynašiel len znovuobjavil staré a mysleli tým talianske renesančné sochárstvo. Odmietol sa priznať k vlastnému synovi a jeho talentovaná milenka Camille Claudelová skončila s ťažkou paranojou v ústave. Ak by nestretol starého múdreho mnícha, skončil by pravdepodobne medzi kláštornými múrmi a svet by nikdy nespoznal divokú krásu jeho sôch. Volal sa Auguste Rodin a v nedeľu uplynie 85 rokov od jeho smrti.

Rodin sa narodil v roku 1840. Bol extrémne plachým dieťaťom, jeho rodičia sa dokonca obávali, že je duševne zaostalý, pretože mu dlho trvalo, kým sa naučil čítať a písať. Neskôr zistili, že problém bol v tom, že bol veľmi krátkozraký.

Jean-Baptiste a Marie, ako sa volali jeho rodičia, boli nesmierne chudobní, ale svojmu synovi sa snažili poskytnúť najlepšie vzdelanie. Ako desaťročný začal brať hodiny kreslenia, ktoré mu išlo oveľa lepšie ako ostatné predmety.

Napriek talentu ho nikdy neprijali na parížsku École des Beaux-Arts, ktorá poskytovala najlepšie akademické umelecké vzdelanie. Študoval však na takzvanej „petite école“, teda malej škole. Na tej sa na rozdiel od akademickej École des Beaux-Arts učilo skôr umelecké remeslo a úžitkové umenie. V malej škole však Rodin objavil hlinu a jej tvárnosť. Narodil sa sochár.

Rodinné pomery ho načas prinútili venovať sa komercii. Paríž bol vtedy dynamicky sa rozvíjajúcim mestom. Veľkolepé prestavby, opravy domov a výstavba nových bulvárov pohltili veľké množstvo robotníkov. Jedným z nich bol aj dekoratér Auguste Rodin. Na „veľké“ umenie mu zostávala len noc. Jeho ateliérom je slabo vykúrená izbička v jednom z najhorších parížskych domov.

Rok 1862 bol pre Rodina prelomový. Zomrela mu milovaná sestra a svoj smútok chcel zabiť v modlitbách a službe Bohu. Vstúpil do kláštora. Tam stretol muža, ktorý pochopil, že z Rodina síce môže byť mních, ale šťastie mu to neprinesie. Povzbudzoval ho, aby pokračoval v umeleckej tvorbe, a ponúkol sa, že mu bude stáť ako model na bustu.

O rok neskôr sa už pripravoval na svoj debut na parížskom Salóne. Jeho modelom sa stal robotník Bibi. Bibi bol škaredý a mal zlomený nos. Rodinovi sa však páčil výraz jeho tváre, a tak vznikla spočiatku odmietaná, neskôr svetoznáma busta Muž so zlomeným nosom. Za jej definitívnu podobu bola zodpovedná strašná zima v Rodinovom ateliéri. Pod vplyvom nízkej teploty totiž z busty odpadla jej zadná časť, a tak sa z busty stala maska. Na Salón sa však nedostala. Odmietli ju dvakrát. Slávu získala až po desiatich rokoch. Vtedy už bola mramorová.

V čase umeleckých neúspechov stretáva svoju večnú lásku Rose Beuretovú. Jeho modelka mu porodí syna, ale Rodin ho neuzná. S Beuretovou žije s prestávkami celý život a krátko pred smrťou sa rozhodne zväzok potvrdiť aj úradne.

Francúzsko mu nežičí, preto okolo roku 1870 odchádza do Talianska, kde je fascinovaný Michelangelom. Potom sa sťahuje do Belgicka. Tam pracuje na výzdobe bruselskej burzy a vytvorí Bronzový vek. Ten spôsobí na parížskom Salóne totálny rozruch. Dielo je také realistické, že niektorí obviňujú Rodina, že ho nevymodeloval, ale rovno odlial zo živého človeka. Na jeho stranu sa však postavia mnohí umelci. Rodin sa konečne prebojoval medzi elitu.

Napriek tomu, že ho konzervatívci považujú za škandalózneho, získava štátne zákazky. Pre múzeum dekoratívneho umenia v Paríži má vytvoriť vstupný portál. Vzniká Pekelná brána inšpirovaná Danteho Božskou komédiou. Neskôr pre mesto Calais vytvorí Občanov z Calais - súsošie zachytávajúce výjav zo storočnej vojny.

Vo svojich umelecky najplodnejších rokoch vytvorí svetoznáme sochy ako Mysliteľ či Bozk. Inšpiráciou Bozku a ďalších eroticky ladených sôch bola Camille Claudelová, sestra slávneho spisovateľa Paula. Claudelová bola postupne jeho modelkou, žiačkou a milenkou. Rodin však nedokázal opustiť Rose a zanecháva Camille na pokraji nervového zrútenia. Claudelová, ktorá takmer dosiahla veľkosť svojho učiteľa, končí na psychiatrii s pokročilou paranojou.

Na svetovej výstave v roku 1900 Rodinovi venujú celý pavilón. O osem rokov sa sťahuje do hotela Biron na predmestí Paríža. Obýva dom spolu s Jeanom Cocteauom, Henrim Matissom či Isabelle Duncanovou.

V roku 1917 ako 77-ročný umiera. Položia ho vedľa Rose Bereutovej. Na jeho hrobe je postavené jeho azda najznámejšie dielo Mysliteľ.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrávnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov, iní zostali kolegami naďalej.

Kontinuita: Mečiar skončil, jeho duchovia ostávajú

Éra HZDS sa skončila, jej nositelia a mečiarovskí právni experti sú však stále tu.

Spoplatnený obsahDobyli aj Rusko. Dnes si môžu dať pohov

Dave Gahan má 50 a je čistý. To poznamenalo nový Depeche Mode.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní