Pasteur Louis

Vydané 31. 12. 2002 o 0:00 Autor: KLAUDIA LÁSZLÓOVÁ

FOTO - ARCHÍV

Veľké množstvo smrteľných chorôb a epidémií definitívne prestalo ohrozovať ľudí vďaka objavom, ktoré urobil francúzsky chemik a biológ Louis Pasteur. Príčiny takých chorôb ako besnota, antrax alebo cholera nielenže vedecky popísal, ale dokázal vyvodiť aj účinnú prevenciu, vyrobil prvé vakcíny a protilátky. Kým záchrana miliónov ľudských životov bola špičkou jeho kariéry, za mnohé mu vďačia aj poľnohospodári. Opísal proces kvasenia pri výrobe vína a piva a príčiny ich kontaminácie a objavil aj konzervovanie potravín sterilizáciou. Zanechal dedičstvo, ktoré odvtedy zamestnáva rady vedcov nových odvetví - mikrobiológie, bakteriológie, virológie, imunológie a molekulárnej biológie. Dodnes stoja na Pasteurom položených základoch. Narodil sa 27. decembra 1822 v Dole.

Vďaka Pasteurovi biológia a medicína vybočili z dovtedajších línií uvažovania a spoločnosť začala uvažovať o prevencii chorôb. Lekárska verejnosť len bolestivo prijímala jeho názory, on sám však nebol rebelom ani vo vede ani v politike. Mal rád poriadok a vyžadoval autoritu.

Jeho práca zahŕňala množstvo naoko nesúvisiacich oblastí, objavy však na seba nadväzovali jasnou logikou. Už ako študent vo svojich 25 rokoch začal študovať kryštály. Chemikom ostal do svojich 40 rokov. Za ten čas objavil, že podľa toho, ako kryštály lámu svetlo, sa dajú od seba odlíšiť organické a anorganické látky. Pomohlo mu to neskôr, keď študoval premenu šťavy z hrozna na víno.

V roku 1848 nastupuje na univerzite v Štrasburgu ako suplujúci profesor. Francúzske ministerstvo verejného poriadku v tom čase nemalo veľa pochopenia pre uzavreté vedecké komunity a univerzity holdujúce myšlienke „vedy pre vedu“: školy by mali pripravovať študentov pre prax. Pasteurovi to na rozdiel od jeho kolegov nerobilo problém. Rád vodil študentov do tovární a na farmy. Dostáva sa k problémom s alkoholovým kvasením, skúma, prečo miestnym vinárom kysne víno.

Dovtedy sa verilo, že kvasenie je čisto chemický proces. Pasteur objavil, že je to biologický proces a spôsobujú ho mikroorganizmy. Experimentálne dokázal ich existenciu. Dokázal hrozno upraviť tak, aby z neho vznikol nekvasiaci nápoj. Odlíšil od seba organizmy, ktoré spôsobujú zdravé kvasenie a ktoré víno naopak kontaminujú.

Našiel aj spôsob, ako mikroorganizmy z jedla odstrániť: treba ich zohriať na niekoľko minút na 55 až 60 stupňov. Rovnakú metódu ako jeho „pasteurizácia“ neskôr aplikuje proti mikróbom, ktoré útočia na človeka, zavádza sterilizáciu chirurgických nástrojov.

Od svojich 40 do 55 rokov bol Pasteur biológom a zbavil medicínu povier a ľudí strachu z pekelných síl, keď mnohým chorobám našiel rukolapnú príčinu: voľným okom neviditeľné baktérie. Opísal aj vhodné prostredie na rozmnožovanie mikroorganizmov: napríklad hostiteľský organizmus oslabený stresom.

Ďalších desať rokov Pasteur dáva mikrobiológiu do služieb medicíny a chirurgie. Sterilizáciou lekárskych nástrojov znižuje úmrtnosť pri chirurgických zákrokoch a prakticky odstraňuje príčinu nákazy pri pôrodoch. Lekári prijímali veľmi ťažko, že ich poučuje obyčajný biológ a že sa významná časť poznatkov potrebných na liečenie začína rodiť v laboratóriách.

Pasteur izoloval tri druhy baktérií - stafylokoka, streptokoka a pneumokoka. Ako prvý prichádza na myšlienku, že to, čo chorobu spôsobuje, ju za istých okolností lieči. Oslabené mikroorganizmy využíva na očkovanie od roku 1881.

Bacil antraxu objavil síce jeho nemecký konkurent Robert Koch, Pasteur však prvý vyrobil očkovaciu látku. V roku 1881 ju pred zrakmi médií otestoval na päťdesiatich ovciach, z ktorých 25 zaočkoval skôr, než všetky nakazil antraxom. Dvadsaťpäť očkovaných naozaj prežilo. Tým francúzskemu poľnohospodárstvu v nasledujúcich rokoch ušetril sedem miliónov frankov, ktoré by stačili na splatenie vojnového dlhu Prusku.

S vakcínou proti besnote sa však trápil päť rokov. Dlho sa snažil izolovať mikroorganizmus, ktorý ju spôsobuje, no vtedajšie mikroskopy ho ešte nevykázali. Predsa vychádza z toho, že chorobu spôsobuje mikrób v mieche nakazeného zvieraťa. Kultivuje ho v mieche králika a zisťuje, že laboratórne nakazené zvieratá sa správajú vždy rovnakým spôsobom. Postupne sa dopracoval k očkovacej látke, ktorá pri pokusných psoch a králikoch zabrala.

Zdráhal sa ju však aplikovať na človeka. Keď však v júli 1885 zaklopali na jeho dvere rodičia s 9-ročným Josephom Meisterom, podal mu vakcínu a zachránil mu život. Onedlho za ním prichádzajú zástupy ľudí z celej Európy aj Ruska. Prichádza na myšlienku založiť inštitút na boj proti nákazlivým chorobám. Prvý Pasteurov inštitút vzniká v roku 1888 a Meister sa v ňom zamestná ako vrátnik. Po ňom nasledovali ďalšie.

Až po vynájdení vakcíny proti besnote sa Pasteurovi dostáva vedeckých vavrín, dovtedy musel akadémie prácne presviedčať o svojej pravde. Zomrel v roku 1895.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠtátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

Spoplatnený obsahČo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

Spoplatnený obsahPSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní