Buber Martin

Vydané 6. 2. 2003 o 0:00 Autor: JANA MIKUŠOVÁ

„Aký je rozdiel medzi kresťanmi a židmi? Všetci čakáme na Mesiáša. Vy veríte, že už prišiel a potom odišiel. My tomu neveríme. Ale čakať na neho môžeme spolu. Keď sa objaví, pristúpim k nemu a opýtam sa ho: Bol si tu predtým? Dúfam, že budem blízko pri jeho uchu, aby som mu mohol pošepkať: pre zmilovanie Božie neodpovedaj!“ Takto vážne-nevážne s katolíckymi duchovnými diskutoval židovský filozof a zberač príbehov o chasidoch Martin Buber. Jeho životným poslaním bolo premýšľanie o dialógu. O dialógu medzi ľuďmi, človekom a Bohom, ale aj o dialógu medzi Židmi a Arabmi. Bradatý chasid s divokými očami sa narodil vo Viedni pred 125 rokmi - 8. februára 1878.

Jeho starým otcom bol uznávaný znalec Tóry a židovskej tradície Solomon Buber. Keď sa Buberovi rodičia rozišli, bol to on, kto sa staral o Buberovu výchovu. Podľa rodinnej tradície sa Buber veľmi skoro oženil. Jeho vyvolenou bola Paula Winklerová, známa spisovateľka publikujúca pod menom Georg Munk. Buberovci mali dve deti - Rafaela a Evu.

Buber dostal kvalitné vzdelanie a ako potomok slávnej rodiny židovských učencov sa veľmi skoro zapojil do sionistického hnutia. V roku 1901 začal vydávať sionistický týždenník Die Welt. So sionistami sa však po čase rozišiel. Buberova vízia židovského štátu bola skôr duchovno-náboženská. Ostatní sionisti hovorili o reálnom štáte s vlajkou a hymnou.

Po rozchode so sionistami sa Buber ponoril do mystického sveta chasidov. Päť rokov svojho života venoval štúdiu a spisovaniu ich myšlienok a príbehov. Fascinovali ho prazvláštni muži exakticky tancujúci v prítmí synagógy a ich učenie o tom, že Boh je prítomný všade.

Svetu sprostredkoval príbeh Baal Šem Tova, v skratke Bešta (Majstra Božieho mena), zakladateľa chasidizmu. Vo svojich spomienkach Buber napísal, že keď mu o tomto mužovi rozprával jeho chromý starý otec, tak zaujato opisoval ako Bešt pri modlení tancoval a poskakoval, až sa sám zrazu na čas postavil a poskakoval tiež.

Buber písal o folklóre východoeurópskych Židov, o cadikoch - svätých mužoch, ale aj zlých nebezpečných bytostiach - dybukoch. Jeho knihy Gog a Magog či Chasidské príbehy si obľúbili aj gójovia a dodnes sú kultúrnymi ikonami. Ako povedal jeden americký kritik - Buber je zrejme jediný náboženský spisovateľ, ktorého akceptujú aj neveriaci.

V roku 1916 sa opäť vrátil k židovskému hnutiu a založil týždenník Der Jude, ktorý bol 8 rokov vlajkovou loďou nemecko - židovskej žurnalistiky. V tom čase sa prejavila ďalšia z veľkých tém Buberovho života - sociálny aktivizmus. Počas prvej svetovej vojny pomáhal židovským utečencom z východnej Európy a Ruska.

Hoci väčšina ľudí pozná Bubera len ako spisovateľa, časť svojho života venoval filozofii. Jeho základné dielo Ja a Ty skúma vzťah medzi človekom a vonkajším svetom, ale aj medzi človekom a Bohom. O svojej náboženskej filozofii, silne ovplyvnenej chasidizmom, Buber prednášal od roku 1923 na univerzite vo Frankfurte nad Mohanom. Vtedy pracoval aj na novom preklade Starého zákona do nemčiny.

V roku 1933, po nástupe Hitlera, Buber univerzitu opustil. V očakávaní toho, čo označil za diabla fašizmu, cestoval po Nemecku a vystrašené židovské komunity sa pokúšal upokojiť prednáškami o Božej prítomnosti. Organizoval semináre, na ktorých navodzoval ľuďom stavy duševnej odolnosti voči blížiacim sa hrôzam.

Na poslednú chvíľu, v roku 1938 sa mu podarilo utiecť zo starého kontinentu. Stal sa osadníkom v Palestíne a jedným z popredných pedagógov na Hebrejskej univerzite v Tel Avive, kde prednášal sociálnu filozofiu.

Po vzniku štátu Izrael vypracoval program vzdelávania dospelých imigrantov a pripravoval učiteľov na výchovu prvej generácie Izraelčanov. Bol editorom prvej izraelskej Pedagogickej encyklopédie.

Buber celý život túžil po židovskom štáte, keď však Izrael vznikol, patril k jeho prvým kritikom. Zastával názor, že mal vzniknúť židovsko-arabský štát. Na jeho vízii nič nezmenilo ani to, že pár dní po vzniku Izraela mu okolité arabské štáty vyhlásili vojnu.

Bol dôsledným zástancom názoru, že násilie nie je spôsob, ako riešiť vzťahy s Palestínčanmi a to bolo aj hlavné motto arabsko-židovskej organizácie Ichud (Únia), ktorú založil.

Od roku 1951, keď sa stal dôchodcom, jeho život vypĺňali vedecké turné po slávnych amerických a európskych univerzitách. Dostal veľké množstvo cien, bol vyhlásený za jedného z najväčších mysliteľov svojej generácie. Zomrel 6. júna 1965 na zlyhanie obličiek. Pochovali ho v Jeruzaleme.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrávnici z HZDS sa uchytili. Ako skončili Cuper, Tóthová a ďalší?

Niektorí sa navzájom pozývajú ako hostia na akcie pre študentov, iní zostali kolegami naďalej.

Kontinuita: Mečiar skončil, jeho duchovia ostávajú

Éra HZDS sa skončila, jej nositelia a mečiarovskí právni experti sú však stále tu.

Spoplatnený obsahDobyli aj Rusko. Dnes si môžu dať pohov

Dave Gahan má 50 a je čistý. To poznamenalo nový Depeche Mode.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní