Brandenburská brána

Vydané 7. 8. 2001 o 0:00 Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ

Brandenburská brána v roku 1930.
FOTO -ARCHÍV



Všetko sa udialo v tichosti. Nekonala sa vojenská prehliadka, neprepukli veľkolepé oslavy. Pruský cisár Fridrich Wilhelm II. sa ani neunúval prísť. Hoci to bol on, kto chcel, aby starú mestskú bránu v Berlíne nahradila nová. Symbol nemeckej metropoly, ktorý sprístupnili presne pred 210 rokmi, bol v deň svojho otvorenia zaznávaný. Nasledovníci pruského kráľa však už nikdy nepodcenili historický význam Brandenburskej brány.

Wilhelm II. nechcel iba nahradiť starú mestskú bránu novou. Rozmýšľal o dôstojnom ukončení berlínskej ulice Unter den Linden (Pod lipami). Koncom 18. storočia sa mala brána stať symbolom vzmáhajúceho sa meštianstva a stále vplyvnejšieho Berlína. V roku 1769 sa preto zrodil plán na obnovu mesta, ktorý obsahoval aj model novej brány. Prešli roky, než sa projekt architekta Carla Gottharda Langhansa stal skutočnosťou.

Keď bránu 6. augusta 1791 vysväcovali, bola dvadsať metrov vysoká, jedenásť metrov hlboká a 62 metrov široká. Šesť dórskych stĺpov vytvorilo päť prechodov na obidvoch stranách. Až o dva roky neskôr dostala brána korunu, bez ktorej si ju dnes nevieme predstaviť - päť metrov vysokú kvadrigu, antický voz so štvorzáprahom, ktorý poháňa bohyňa víťazstva.

Brandenburskú bránu pôvodne nazývali Bránou mieru. To preto, že Viktória priviezla na svojom štvorzáprahu mestu mier. Pohnutý osud kvadrigy však najlepšie demonštroval, aký pominuteľný tento mier bol. Bránu zdobil štvorzáprah len niekoľko rokov. Keď do Berlína v roku 1806 vpochodovali francúzske vojská, Napoleon nechal kvadrigu odmontovať a poslať do Paríža. Berlínu ju vrátil až v roku 1814, vtedy už s novou trofejou - železným krížom, korunovaným pruským orlom.

Obdobne dramatický bol aj osud Brandenburskej brány. Mocichtiví vedeli, že kto prejde bránou, ovládne mesto. Po Napoleonových jednotkách prišli v roku 1848 povstalci marcovej revolúcie, po nich oslavovali víťazstvo pruské jednotky a v roku 1933 demonštratívne vošli do mesta Hitlerove jednotky.

V posledných dňoch druhej svetovej vojny bola Brandenburská brána zničená. Berlín si víťazné mocnosti rozdelili na štyri sektory. Poškodená brána oddeľovala britský a sovietsky sektor, Východ a Západ.

Päť rokov po vojne sa začal boj o symbol Brandenburskej brány. Rovnako nezmyselný ako studená vojna, na pozadí ktorej prebiehal. Zvyšky kvadrigy, ktoré ostali po bombardovaní mesta, boli v roku 1950 na príkaz úradníkov východného Berlína zničené. Začalo sa diskutovať, či bude kvadriga obnovená, alebo nahradená symbolom zodpovedajúcim novej dobe. Keď sa napokon rozhodlo v prospech pôvodného symbolu, vypukli spory medzi východným a západným Berlínom o sadrové odliatky súsošia, uschované v západnej časti mesta. V roku 1956 napokon východonemecký magistrát schválil znovupostavenie Brandenburskej brány a senát západného Berlína prisľúbil financovať obnovu kvadrigy.

Zdalo sa, že v lete 1958 zažiari symbol Berlína vo svoje pôvodnej kráse. Rekonštrukcia brány bola dokončená v júli a prvý augustový deň bola pripravená aj kvadriga. V noci z 2. na 3. augusta sa však udiali neuveriteľné veci. Štvorzáprah ktosi tajne odniesol a ukryl v koniarni vo východnej časti Berlína. V polovici septembra z neho navyše odstránil železný kríž a pruského orla. Keď sa koncom septembra 1958 kvadriga dostala tam, kam storočia patrila - na Brandeburskú bránu - bola bez kríža a bez orla.

Všetky tieto škandály predznamenali neskoršiu pohromu. Po masovej emigrácii na Západ uzatvorili mocní z východného Berlína hranice so Západom. O deň neskôr zatvorili aj Brandenburskú bránu.

V noci na 13. augusta postavili železobetónový múr, ktorý mal udržať Východoberlínčanov za ohradou. Okolie brány bolo uzavreté. Zmenilo sa na krajinu nikoho - na takmer 30 rokov. Až pád Berlínského múru v noci z 9. na 10. novembra 1989 odklial Brandenburskú bránu. Koncom decembra ňou začali prechádzať prví slobodní ľudia.

Peripetie sa však zmenou režimu neskončili, hoci dnešné problémy Brandenburskej brány sa s minulosťou nedajú porovnať. Od minulej jesene bránu nikto nevidel. Pre rekonštrukciu je zahalená obrovskou reklamou a ľudia začínajú šomrať, či sa príjmy z reklamy nestali väčším biznisom než sprístupnenie brány, ktorá včera oslávila 210 rokov pohnutej existencie.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahNa náramok treba myslieť, Rusko nemôže zájsť ani na viedenské vianočné trhy

Pavol Rusko je siedmym občanom, ktorý dostal monitorovací náramok bez odsúdenia.

Spoplatnený obsahDanko v dume dvoril Rusom, keď prekrúcajú ´68, mlčí

Danko je absolútne mimo reality, ohodnotil proruský sentiment politológ.

Srebrenica stále pripomína, že Európa nemusí byť imúnna

Mladič sa pred spravodlivosťou nakoniec neschoval.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní