Lorca Federica García

Vydané 17. 8. 2001 o 0:00

Pred 65 rokmi, 19. augusta 1936, zabili frankisti básnika Federica Garcíu Lorcu. Mal iba 38 rokov. Patril k tomu istému ročníku ako ďalšie dve osobnosti svetovej literatúry - Američan Ernest Hemingway a Nemec Bertolt Brecht. O živote a smrti oboch veľkých velikánov sa už popísalo veľa, no Lorcova smrť, alebo skôr poprava, je doteraz veľká neznáma. Prečo? Najvýstižnejšiu odpoveď azda doteraz napísal španielsky liberálny denník El Mundo: „porque era rojo y maricón“ - „lebo bol červený a teplý“.

Lorca sa narodil v dedine Fuentevaqueros v provincii Granada na juhu Španielska v rodine liberálneho statkára. Vplyv rodnej Andalúzie badať v jeho celoživotnom diele, od prvotín Prvé piesne (Primeras Canciones) až po divadelnú hru Dom Bernardy Alby (La casa de Bernarda Alba).

Vyštudoval právo a filozofiu na univerzite v Granade. Práve tam sa zoznámil s profesorom Martínom Domínguezom Berruetom, s ktorým precestoval celé Španielsko a objavil kultúrne bohatstvo rodného kraja. Neskôr vo svojich štúdiách pokračoval v Madride, kde zotrval až do roku 1928. Práve tam sa stretol s ďalšou špičkou španielskej modernej literatúry - Juanom Ramónom Jimenézom a s režisérom Luisom Buňuelom. V Madride vznikla jeho Kniha básní a dráma Mariana Pineda. V tom istom čase sa zoznámil s katalánskym surrealistom, vtedy ešte neznámym Salvadorom Dalím.

Po návrate do Granady v roku 1928 založil Lorca literárny časopis Gallo. Nevyšli síce ani tri čísla, no v španielskom umeleckom prostredí stihli narobiť poriadny hurhaj. Už v druhom čísle sa totiž na jeho stránkach objavil článok s názvom Protiumelecký katalánsky manifest, ktorý nenapísal nikto iný ako známy rebelant Dalí.

Ďalšie známe Lorcovo dielo Básnik v New Yorku vzniklo pod dojmami cesty do Spojených štátov a Kuby. Po návrate do Španielska založil potulné univerzitné divadlo La Barraca, s ktorým sa dostal až do argentínskeho Buenos Aires. V roku 1933 tu triumfoval - poznal ho už celý španielsky hovoriaci svet.

Pre Lorcu je typické, že nikdy nepatril do literárnej skupiny, ako boli dadaisti či surrealisti. Vždy odmietal nálepku „surrealista“. Citeľnejšie sa u neho prejavili tradície, častá inšpirácia andalúzskou kultúrou. Podľa kritikov je však vari jeho najkrajšou knihou Plač za Ignaciom Sánchezom Mejíasom. Išlo o známeho toreadora, jeho priateľa a mecenáša madridského umenia. Mejías, ako správny toreador, zomrel v korride, kde ho zabil býk.

Od roku 1933 sa začala v Španielsku i v celej Európe meniť politická klíma. V Taliansku vládne „Il duce“ Mussollini a v Nemecku sa pomaly k moci dostáva Adolf Hitler. V Španielsku sa schyľuje k občianskej vojne. Federico García Lorca nepatril do žiadnej politickej strany, no všetci vedeli o jeho ľavicovej orientácii a homosexualite. V madridských umeleckých kruhoch sa pošuškávalo, že „o tom vedia aj skaly“. Ako reprezentant takéhoto „modernizmu“ sa preto stal pre režim neprijateľným.

Pred silami generála Franca utiekol z Madridu do Granady, kde ho niekto udal, a nacionalisti ho zatkli. Devätnásteho augusta Lorcu spolu s dvoma toreadormi popravili. Jeho telo skončilo kdesi v Sierra Nevade. Jeho diela spálili na granadskom námestí Plaza del Carmen. Na istý čas ho zakázali tak, ako republikáni na druhej strane barikády zakazovali diela „pravičiarov a monarchistov“. Občianska vojna trvala ďalšie tri roky a vyžiadala si milión obetí na oboch stranách.

V lete 1998 som navštívil madridské múzeum Reina Sofia, kde v tom čase prebiehala výstava o Lorcovi. V celej zbierke nebola ani zmienka o jeho smrti. Len jedna fráza: „Zomrel v útrapách vojny.“

Lorca bol v Španielsku dlhé roky prekliaty tak, že sa o ňom nehovorilo ani za záclonami. Za Pyrenejami si zrejme doteraz iba málokto uvedomil, že v roku 1933 boli iné časy a Lorca, hoci „bol červený a teplý“, písal výborne.

JURAJ TOMAGA

Hlavné správy

Spoplatnený obsahPrečo sa na verdikt v nástenkovom tendri čakalo desať rokov?

Prípad stále nie je na konci. Odvolanie exministrov bude riešiť Najvyšší súd, ktorý naťahuje aj kauzu tunelovania nebankovky, za ktorou je Jozef Majský.

Spoplatnený obsahJanušek je len Ficov figový list

Nemožno sa ubrániť pocitu, že ide o ukážkový prípad selektívnej spravodlivosti.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní