Sídlo Organizácie Spojených národov

Vydané 27. 2. 2002 o 0:00 Autor: MATÚŠ KOSTOLNÝ

Organizácia Spojených národov začala vznikať počas druhej svetovej vojny. V priebehu roku 1945 začala platiť Charta OSN. Svetové spoločenstvo však stále nevedelo, kde bude sídliť. Voľba padla na New York. Pred 50 rokmi - 27. februára 1952 sa predstavitelia krajín z celého sveta prvý raz stretli doma - v priestoroch sídla OSN.

Nikdy viac vojna?

Myšlienka založiť svetovú organizáciu, ktorá by sa snažila o mier, vznikla na konci prvej svetovej vojny. Lídri víťazných mocností založili vo Versailles Spoločnosť národov. Druhá svetová vojna bola dôkazom jej zlyhania. Už v roku 1942 však americký prezident Franklin D. Roosevelt použil termín Spojené národy. S blížiacim sa koncom vojny sa blížil aj vznik OSN.

V apríli 1945 sa stretli predstavitelia päťdesiatich krajín v San Franciscu na konferencii OSN. Tam vznikla Charta OSN, ktorá položila základ celej organizácii. Stále však nebolo jasné, kde bude sídliť.

Jej predchodkyňa Spoločnosť národov mala hlavný stan v Paríži. Dočasným sídlom OSN bol Londýn.

Sídlo malo byť v Bostone

Pupkom sveta chceli byť viacerí. Na OSN sa obracali mestá ako Paríž, Ženeva, Londýn či Rím. Pri jej vzniku však zohrali rozhodujúcu úlohu Spojené štáty, a preto aj chceli, aby organizácia bola na ich pôde. Začiatkom roka 1946 Kongres USA jednomyseľne rozhodol, že Washington má požiadať Organizáciu Spojených národov, aby zriadila svoje sídlo v Amerike.

Valné zhromaždenie tejto žiadosti vyhovelo. Do úvahy prichádzalo San Francisco, Boston a New York.

Podľa slovenského diplomata Juraja Králika mal najväčšie šance Boston. Všetko sa však zvrtlo v poslednú noc pred rozhodnutím: v Bostone sa práve vtedy stretli rasisti z Ku-Klux-Klanu. To zmarilo jeho nádeje. Najviac údajne protestoval zástupca Sovietskeho zväzu. Mal vraj totiž priamo od Stalina príkaz, aby sa OSN dostala do New Yorku.

OSN a New York sa dohodli, že kus sveta uprostred Ameriky bude na východnom brehu Manhattanu. Na brehoch East River, medzi 42. a 48. ulicou. Posledný problém bol v pozemku. Odkúpila ho totiž obchodnícka rodina Zeckendorfovcov po 3500 dolárov za meter štvorcový. Mesto New York v tom čase jednoducho nebolo schopné pozemok odkúpiť. Pomohol miliardár John D. Rockefeller. Od Zeckendorfovcov ho kúpil za 8,5 milióna dolárov a venoval ho mestu.

Spor architektov 

Samotnú podobu budov organizácie vytvoril tím architektov pod vedením Američana Wallacea Harrisona. Na projekte pracovala aj taká hviezda ako Francúz Le Corbusier a práve jeho predstava zvíťazila. Corbusier však nechcel byť len autorom predlohy, chcel byť aj tvorcom a hlavou celého projektu. Skončilo sa to sporom medzi ním a Harrisonom. Corbusier ho verejne označil za gangstra a tím architektov obvinil, že mu ukradli jeho projekt. OSN napokon pred geniálnym, ale excentrickým a neudržateľným Corbusierom uprednostnila pokojného a kvalitného Harrisona.

V januári 1947 sa začalo s prípravami a 24. decembra 1949 postavil prvý generálny tajomník organizácie Trygve Lie a architekt Harrison základný kameň.

Najviditeľnejšia je budova sekretariátu. Architekti ju potiahli až do výšky 154 metrov a s 39 poschodiami bola jednou z najmodernejších budov.

V budovách OSN pracuje takmer štyritisíc úradníkov, v trojposchodových podzemných garážach môže parkovať viac ako tisíc automobilov. Napriek tomu bolo v posledných rokoch práve parkovanie jedným z najväčších sporov OSN a New Yorku.

Nad zákonom 

Mesto žiadalo, aby diplomati rešpektovali dopravné predpisy ako všetci ostatní. V priebehu rokov dostali neporiadni diplomati pokuty za parkovanie v hodnote niekoľko sto miliónov dolárov. Situáciu vyriešilo americké ministerstvo zahraničných vecí, ktoré začalo vydávať registrácie diplomatických áut. To sa nepáčilo bývalému starostovi Rudimu Giulianimu.

Diplomatom hrozili obrovské pokuty a začali špekulovať, že by sa OSN mala z New Yorku odsťahovať. Giuliani im odpovedal, že by mu to vôbec neprekážalo, pretože pozemky, na ktorých stojí OSN, by okamžite draho zaplatili najväčšie firmy.

Podobne reagoval už pred takmer tridsiatimi rokmi vtedajší starosta Ed Koch: Vôbec by mi neprekážalo, keby prišiel veľký vietor a sfúkol celú OSN do vody.

New York je napriek všetkému nepochybne spokojný, že má OSN, a táto organizácia je spokojná, že má New York. Raz za čas sa však objavia momenty, keď Newyorčania nie sú prítomnosťou diplomatov z celého sveta práve nadšení. Naposledy 11. septembra. Po útokoch na Svetové obchodné centrum sa všetci obávali, že ďalší útok bude smerovať práve na OSN.

Súvisiace články:

Hlavné správy

Spoplatnený obsahBabiš pre SME: Nie som skorumpovaný, ale ostatní sú

Kauza Čapí hnízdo je pomsta, tvrdí možný budúci český premiér.

Facebook sa radikálne mení, začal ukrývať správy

Nová funkcia rozdelí obsah do dvoch kanálov.

Trump urazil matku padlého vojaka. Navyše vraj klame

Vedel, do čoho ide, povedal o zabitom vojakovi prezident.

Sídlo OSN v New Yorku.

Sídlo OSN v New Yorku.

Foto: SITA/AP

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní