Eastman George

Vydané 14. 3. 2002 o 0:00 Autor: JURAJ TOMAGA

FOTO – ARCHÍV



O Georgeovi Eastmanovi sa vždy hovorilo ako o zapálenom amatérovi. Tento zakladateľ spoločnosti Kodak, ktorý úplne zmenil fotografiu, v podstate iba celý život hľadal jednoduchšie riešenia. Len tak sa z „chlapca pre všetko“ mohol stať milionár, ktorý sa zároveň stal otcom modernej fotografie. George Eastmann - zarytý vlastenec, džentlmen a skupáň, amatér, vynálezca a neskôr i veľmi štedrý filantrop zomrel presne pred 70 rokmi - 14. marca 1932.

Eastman sa narodil 12. júla 1854 vo Waterville v štáte New York. Jeho predkovia vraj pochádzali z Anglicka, hoci zlé jazyky ho spočiatku povahou prirovnávali ku Škótom. Rodina nikdy nebola najbohatšia a malý George zasa nikdy nevynikal štúdijnými výsledkami. Dobrý bol iba v baseballe a od mala vraj prejavoval obchodnícke sklony.

Pamätníci ako príklad spomínajú, ako George vyrobil hlavolam. Daroval ho svojmu spolužiakovi, o ktorom vedel, že je z dobrej rodiny. Ten si nevedel rady, a preto svojho spolužiaka poprosil, aby mu dal aj riešenie. George mu ho predal.

Už ako 14-ročný musel opustiť školu, pretože rodina nemala peniaze na jeho ďalšie štúdiá. Začal pracovať ako poslíček v poisťovacej spoločnosti. Budúci milionár zarábal tri doláre týždenne. Bol však pracovitý. Jeho usilovnosť si všimli v ďalšej poisťovacej spoločnosti, kde sa vypracoval na „chlapca pre všetko“. Začal sa starať o archív a plat mu zvýšili na päť dolárov týždenne. Po nociach študoval účtovníctvo. Ako 20-ročný sa stal nižším úradníkom v Rochester Savings Bank.

Odkladal každý zarobený dolár. Všetko sa zmenilo, keď mal 24. Sťažoval sa na únavu a chcel si dopriať dovolenku. Vybral si Santo Domingo v dnešnej Dominikánskej republike. Nejaký kotolník v spoločnosti, kde pracoval, ho poprosil, aby mu priniesol fotografie z dovolenky. Eastman si kúpil fotoaparát. Vtedy to ešte nebola malá škatuľka, ale poriadna skriňa, ktorá potrebovala stojan. Komora vyzerala ako malý stan a musela byť dostatočne veľká. Celé to pripomínalo malé chemické laboratórium, o ktorom sám vravieval, že „ide o náklad pre koňa“. Viac ho ale štvalo to, že za lekciu fotografovania musel zaplatiť päť dolárov.

Do Dominikánskej republiky, samozrejme, nikdy nedošiel. Zaujal ho veľký aparát s vlhkou tabuľou. Nepraktickosť tejto „mašiny“ ho prinútila, aby sa zamyslel. V univerzitných študovniach sa hrabal v múdrych knihách, odoberal technické časopisy. Začal vymýšľať emulzie a vzalo ho to tak, že niekedy sa pred spánkom ani neprezliekal.

Vyrobil prvú suchú tabuľu a to už bol dôvod na to, aby sa začal venovať iba fotografii. V roku 1880 si prenajal priestory na ulici State Rochester a vyrobil nový druh fotoaparátu. Na trh sa dostal až v roku 1888. Bol to prvý Kodak, ktorý síce vyzeral ako škatuľa, bol ale menší a so zvitkom odnímateľného filmu. „Mašina“ stála 25 dolárov. Keď fotograf vyfotil zásobník, celý prístroj poslal do spoločnosti, kde film vyňali, vyvolali a vytlačili kópie. Za ďalších 10 dolárov vložili nové tabule. To je zmena, ktorú dal Eastman svetu - vymeniteľné tabule. Fotografom sa tak mohol stať každý bez toho, aby platil päť dolárov za kurz.

V ďalších rokoch fotopodnikania si Eastman najal mladého chemika, aby mu ponúkol riešenie pre papier. Našiel ho v nitrocelulóze a v auguste 1889 už priniesol nový film. V roku 1891 tak stačilo vložiť film do fotoaparátu, ktorý už nebolo treba zasielať „na dobytie“. Film sa dal kúpiť všade.

Ďalší pokrok Amerika zažila v roku 1895, keď Eastman priniesol prvý fotoaparát vreckovej veľkosti a v roku 1900 zase prvý „Brownie“ - fotoaparát pre deti za jeden dolár.

Eastmanovi sa podarilo urobiť z fotografie sluhu. Pomohol medicíne, priemyslu, vzdelaniu, umeniu i zábave. Znalci zasa pripomínajú, že si pohneval veľa hazardérov, ktorí sa často v stávkových spoločnostiach hádali, ktorý kôň ako prvý prebehol cieľovou čiarou.

A aké mal životné krédo? „To, čo robím počas pracovných hodín, určuje, čo mám. To, čo robím v čase oddychu, určuje, čím som.“ V obchode sa mu darilo, zarobil, zbohatol. Keď zarobil, zahodil povesť držgroša a nadáciam daroval viac ako 100 miliónov dolárov. Na sklonku života ho postihla vážna choroba. Bolesti ho prinútili spáchať samovraždu. Keď v roku 1932 zomrel, New York Times napísali, že „Eastman bol rozhodujúcim faktorom vo vzdelávaní moderného sveta“.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahMesiac som žil v inteligentnej domácnosti. A takto to dopadlo

Moderná, zábavná a zaujímavá. Inteligentná domácnosť je ale drahá a slovenským príkazom zatiaľ nerozumie.

Rozhoduje sa o budúcnosti sveta, čo plánujú lídri (Globsec naživo)

Lídri, vojaci a odborníci sa rozprávajú o hrozbách.

Spoplatnený obsahAmeričania obkľučujú Severnú Kóreu. Tentoraz nejde o bluf

Pri Kórejskom polostrove sú lietadlové lode.

Rusi útočia. Macron odolal, Európa hľadá spôsob obrany

Nemci sa snažia brániť veľkými pokutami.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní