Eastman George

Vydané 14. 3. 2002 o 0:00 Autor: JURAJ TOMAGA

FOTO – ARCHÍV



O Georgeovi Eastmanovi sa vždy hovorilo ako o zapálenom amatérovi. Tento zakladateľ spoločnosti Kodak, ktorý úplne zmenil fotografiu, v podstate iba celý život hľadal jednoduchšie riešenia. Len tak sa z „chlapca pre všetko“ mohol stať milionár, ktorý sa zároveň stal otcom modernej fotografie. George Eastmann - zarytý vlastenec, džentlmen a skupáň, amatér, vynálezca a neskôr i veľmi štedrý filantrop zomrel presne pred 70 rokmi - 14. marca 1932.

Eastman sa narodil 12. júla 1854 vo Waterville v štáte New York. Jeho predkovia vraj pochádzali z Anglicka, hoci zlé jazyky ho spočiatku povahou prirovnávali ku Škótom. Rodina nikdy nebola najbohatšia a malý George zasa nikdy nevynikal štúdijnými výsledkami. Dobrý bol iba v baseballe a od mala vraj prejavoval obchodnícke sklony.

Pamätníci ako príklad spomínajú, ako George vyrobil hlavolam. Daroval ho svojmu spolužiakovi, o ktorom vedel, že je z dobrej rodiny. Ten si nevedel rady, a preto svojho spolužiaka poprosil, aby mu dal aj riešenie. George mu ho predal.

Už ako 14-ročný musel opustiť školu, pretože rodina nemala peniaze na jeho ďalšie štúdiá. Začal pracovať ako poslíček v poisťovacej spoločnosti. Budúci milionár zarábal tri doláre týždenne. Bol však pracovitý. Jeho usilovnosť si všimli v ďalšej poisťovacej spoločnosti, kde sa vypracoval na „chlapca pre všetko“. Začal sa starať o archív a plat mu zvýšili na päť dolárov týždenne. Po nociach študoval účtovníctvo. Ako 20-ročný sa stal nižším úradníkom v Rochester Savings Bank.

Odkladal každý zarobený dolár. Všetko sa zmenilo, keď mal 24. Sťažoval sa na únavu a chcel si dopriať dovolenku. Vybral si Santo Domingo v dnešnej Dominikánskej republike. Nejaký kotolník v spoločnosti, kde pracoval, ho poprosil, aby mu priniesol fotografie z dovolenky. Eastman si kúpil fotoaparát. Vtedy to ešte nebola malá škatuľka, ale poriadna skriňa, ktorá potrebovala stojan. Komora vyzerala ako malý stan a musela byť dostatočne veľká. Celé to pripomínalo malé chemické laboratórium, o ktorom sám vravieval, že „ide o náklad pre koňa“. Viac ho ale štvalo to, že za lekciu fotografovania musel zaplatiť päť dolárov.

Do Dominikánskej republiky, samozrejme, nikdy nedošiel. Zaujal ho veľký aparát s vlhkou tabuľou. Nepraktickosť tejto „mašiny“ ho prinútila, aby sa zamyslel. V univerzitných študovniach sa hrabal v múdrych knihách, odoberal technické časopisy. Začal vymýšľať emulzie a vzalo ho to tak, že niekedy sa pred spánkom ani neprezliekal.

Vyrobil prvú suchú tabuľu a to už bol dôvod na to, aby sa začal venovať iba fotografii. V roku 1880 si prenajal priestory na ulici State Rochester a vyrobil nový druh fotoaparátu. Na trh sa dostal až v roku 1888. Bol to prvý Kodak, ktorý síce vyzeral ako škatuľa, bol ale menší a so zvitkom odnímateľného filmu. „Mašina“ stála 25 dolárov. Keď fotograf vyfotil zásobník, celý prístroj poslal do spoločnosti, kde film vyňali, vyvolali a vytlačili kópie. Za ďalších 10 dolárov vložili nové tabule. To je zmena, ktorú dal Eastman svetu - vymeniteľné tabule. Fotografom sa tak mohol stať každý bez toho, aby platil päť dolárov za kurz.

V ďalších rokoch fotopodnikania si Eastman najal mladého chemika, aby mu ponúkol riešenie pre papier. Našiel ho v nitrocelulóze a v auguste 1889 už priniesol nový film. V roku 1891 tak stačilo vložiť film do fotoaparátu, ktorý už nebolo treba zasielať „na dobytie“. Film sa dal kúpiť všade.

Ďalší pokrok Amerika zažila v roku 1895, keď Eastman priniesol prvý fotoaparát vreckovej veľkosti a v roku 1900 zase prvý „Brownie“ - fotoaparát pre deti za jeden dolár.

Eastmanovi sa podarilo urobiť z fotografie sluhu. Pomohol medicíne, priemyslu, vzdelaniu, umeniu i zábave. Znalci zasa pripomínajú, že si pohneval veľa hazardérov, ktorí sa často v stávkových spoločnostiach hádali, ktorý kôň ako prvý prebehol cieľovou čiarou.

A aké mal životné krédo? „To, čo robím počas pracovných hodín, určuje, čo mám. To, čo robím v čase oddychu, určuje, čím som.“ V obchode sa mu darilo, zarobil, zbohatol. Keď zarobil, zahodil povesť držgroša a nadáciam daroval viac ako 100 miliónov dolárov. Na sklonku života ho postihla vážna choroba. Bolesti ho prinútili spáchať samovraždu. Keď v roku 1932 zomrel, New York Times napísali, že „Eastman bol rozhodujúcim faktorom vo vzdelávaní moderného sveta“.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSlovensko ako Švajčiarsko, hotová diaľnica. Politici sľubujú, voliči im veria čoraz menej

Denník SME pred troma mesiacmi spustil projekt Sluby.sme.sk, kde odhaľuje nesplnené sľuby politikov.

Politici sú tiež len zamestnanci

Sľuby politikov nemôžu mať hodnotu nevkusných predvolebných nálepiek

Spoplatnený obsahDiabol, z ktorého sa zrodil boršč

Nebezpečná invázna rastlina zaplavila Rusko. Skúsenosti s ňou má aj Slovensko.

Spoplatnený obsahPlavčan na tlačovej konferencii nehovoril pravdu

Minister povedal, že kritériá boli známe v 2015. Schválené boli o rok neskôr.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní