Templársky poklad

Vydané 21. 3. 2002 o 0:00 Autor: BARBORA MAROSZOVÁ

FOTO – ARCHÍV



Nedokončené veže katedrály Notre Dame zahalil hustý dym z katovej hranice. Zástup ľudí sledoval príšerné divadlo - v plameňoch umierala skupina mužov. Jeden z nich bol ešte pred niekoľkými rokmi jedným z najbohatších vtedajšieho sveta. Veľmajster rádu templárov, šľachtic Jakub de Molay. Skončili sa tak dve storočia trvajúce dejiny organizácie, ktorá výrazne poznačila vrcholný stredovek a ktorá dodnes vzrušuje tisíce ľudí. 22. marca roku 1312 - pred 690 rokmi - pápež zrušil bulou rád templárov.

Templári sú spojení s križiackymi výpravami, ktorých cieľom bolo oslobodiť Svätú zem od moslimov. Križiaci dosiahli svoj cieľ v roku 1099, keď dobyli Jeruzalem a vzniklo Jeruzalemské kráľovstvo. Sväté miesta aj zástupy pútnikov však potrebovali ochranu pred útokmi „neveriacich“. Francúzsky šľachtic Hugo de Payns so spoločníkmi požiadal jeruzalemského kráľa Balduina II. o povolenie založiť rád, ktorý by ochraňoval pútnikov. Balduin rytierom povolil usídliť sa v časti svojho paláca. Ten stál na mieste niekdajšieho Šalamúnovho chrámu (po latinsky chrám - templum). Podľa neho nová spoločnosť dostala názov Rád chudobných rytierov Kristových a Šalamúnovho chrámu. Do dejín vošiel pod názvom templári.

V začiatkoch boli naozaj chudobní. Hŕstka rytierov žila z almužien a z toho, čo im pútnici dali za ochranu. Na koncile v Troyes rád prijal stanovy riadneho mníšskeho rádu. Templárskym rúchom sa stal biely plášť s červeným krížom. Na čele hierarchicky usporiadaného rádu stál veľmajster. Vďaka svojmu špecifickému poslaniu templári nepodliehali nijakému kráľovi ani biskupovi, ale priamo pápežovi.

Templári zo skromných začiatkov rýchlo vyrástli na mocnú, veľmi dobre organizovanú spoločnosť. Ich rady rozširovali mladí muži z rytierskych rodov zo západnej Európy. Mnohí boli vedení náboženským nadšením a zbožnosťou. Priťahovala ich možnosť byť zároveň mníchom i vojakom. Mnohí však boli jednoducho dobrodruhmi.

Templári postupne získali veľký majetok z darov, vojnovej koristi a obchodu. Začali zakladať svoje sídla aj mimo Palestíny - množstvo dobre spravovaných templárskych majetkov bolo vo Francúzsku, v Anglicku a v Španielsku. Zo sídel templárov sa postupne stávali finančné centrá - bohatý šľachtic, ktorý sa vydal na púť do Svätej zeme, uložil v kláštore templárov svoje cennosti a peniaze. Na cestu sa vydal s potvrdenkou, na základe ktorej mu v Jeruzaleme vydali potrebnú sumu. Templári fungovali ako prví stredovekí bankári, rovnako ako tí dnešní si z každej transakcie strhli príslušné poplatky.

Po tom, čo križiaci neubránili Palestínu pred moslimami, presunuli templári svoje hlavné sídlo na Cyprus.

Prísne pravidlá rádu vyvolávali u nezasvätených dohady o tajomných rituáloch. Umocňoval ich vlastný systém šifier, znakov a symbolov. To začalo vzbudzovať žiarlivosť, strach a nedôveru vtedajších vládcov a privodilo ich tragický koniec.

Nad templármi sa začali zbiehať mraky, keď odmietli plán francúzskeho kráľa Filipa Pekného na zlúčenie všetkých rytierskych rádov do jedného. Filip bol u templárov vysoko zadlžený a zazlieval im, že v jeho spore s pápežom Bonifácom VIII. sa postavili proti nemu.

Keď sa na pápežský stolec dostal slabý Klement V., s ktorým Filip bez problémov manipuloval, prišla jeho príležitosť skoncovať s mocným protivníkom.

V piatok 13. októbra Filipovi ľudia zatkli templárov po celom Francúzsku a skonfiškovali ich majetky. Údajne na príkaz inkvizície, ale išlo o Filipovo osobné vybavovanie si účtov. Templárov obvinili z kacírstva, z hanobenia kríža, neuznávania Krista a svätých, z pohanského uctievania tajomného Bahometa, ktorý sa spájal so samotným satanom, vykonávania magických rituálov a neoprávneného získavania majetku. Klement V. v roku 1312 rád templárov oficiálne zrušil pre podozrenie z kacírstva. Majetok templárov pripadol konkurenčnému rytierskemu rádu - johanitom. Finančnú hotovosť rádu získal Filip Pekný.

Vyšetrovanie údajného kacírstva templárov trvalo niekoľko rokov. Vo väčšine krajín ich zbavili obvinenia a dovolili im vstúpiť do iných rádov alebo sa vrátiť späť do laického života. Vo Francúzsku však Filip dosiahol svoj cieľ - templári boli vystavení krutému mučeniu, aby priznali svoju vinu.

Mučili aj veľmajstra de Molay. Nakoniec ho postavili na hranicu. Legenda hovorí, že tesne pred tým, ako ho plamene pohltili, preklial kráľa Filipa Pekného aj pápeža Klementa V. „Do roka pred Božím súdom!“ znela kliatba. Kliatba sa naplnila - Filip aj Klement do roka umreli.

Ani kruté muky však neprinútili veľmajstra prezradiť, kde ukryl údajný rozprávkový poklad rehole. Ten hľadáme dodnes.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

Spoplatnený obsahMayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

Spoplatnený obsahV ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

Spoplatnený obsahRakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní