Koch Robert

Vydané 26. 3. 2002 o 0:00 Autor: ZUZANA OČENÁŠOVÁ

FOTO – ARCHÍV



Pred 120 rokmi objavil vedec a lekár Robert Koch vo svojom malom laboratóriu v Berlíne bacil tuberkulózy a 24. marec sa stal Svetovým dňom tuberkulózy. Koch vykročil na cestu, na konci ktorej o päťdesiat rokov neskôr stálo objavenie lieku a zastavenie epidémie.

„Biely mor“ si dovtedy vzal milióny životov hladných, slabých alebo vojnou vyčerpaných obyvateľov Zeme. Dlhý čas bolo jediným liekom nehybné ležanie v horskom sanatóriu. Už sedemdesiat rokov existujú účinné antibiotiká a chemoterapeutiká. Choroba chudobných však nezanikla: vo svete trpí na tuberkulózu asi 20 miliónov ľudí, viac ako tri milióny ročne si choroba vezme do hrobu. V roku 2000 na Slovensku zaznamenali vyše tisíc nových prípadov.

Robert Koch sa narodil 11. decembra 1843 v meste Clausthal v rodine baníckeho inžiniera. Keď mal päť rokov, ohúril rodičov vyhlásením, že sa z novín naučil sám čítať.

V roku 1862 začal študovať na univerzite v Göttingene medicínu. Stretol tam profesora anatómie Jacoba Henleho, ktorý už v roku 1840 publikoval, že infekčné choroby môžu byť spôsobené živými parazitujúcimi organizmami. Usadil sa v mestečku Wollstein a vykonával rutinnú lekársku prax. V roku 1870 dobrovoľne slúžil vo francúzsko - pruskej vojne. Po dvoch rokoch sa vrátil do Wollsteinu. Tam uskutočnil svoj prevratný výskum.

Mnohé zvieratá na farmách vo wollsteinskej oblasti vtedy mali chorobu antrax. Koch si zaumienil dokázať, že samostatne objavený antrax bacillus je príčinou rovnomennej choroby. Nemal žiadne vedecké vybavenie, bol úplne odrezaný od vedeckej spoločnosti a zavalený každodennou rutinou. Laboratóriom bol jeho 4-izbový byt, manželka mu venovala mikroskop. Doma vyrobeným dreveným zariadením infikoval myši bacilom antraxu, ktorý získal zo sleziny uhynutého dobytka. Potvrdil, že choroba sa môže prenášať krvou chorých jedincov. Prvý úspech ho však neuspokojil.

Chcel zistiť, či bacil antraxu, ktorý nikdy nebol v kontakte so zvieratami, môže spôsobiť chorobu, alebo či je len vedľajším javom ochorenia. Podarilo sa mu vypestovať čistú kultúru bacila. Pozoroval, kreslil a fotografoval bacil, zaznamenal spôsob jeho rozmnožovania a všimol si, ako za nepriaznivých podmienok kolónia produkuje okrúhle spóry, ktoré prežívajú nepriaznivé obdobia. Koch pozoroval život niekoľkých generácií a dokázal, že aj keď nikdy nemali styk so zvieraťom, môžu spôsobiť chorobu.

S objavmi sa zveril v roku 1876 profesorovi Cohnovi, ktorý bol botanikom v breslauskej univerzite a profesorovi Cohnheimovi z patologickej anatómie. Okamžite po publikovaní objavov sa stal slávnym. Ostal však vo Wollsteine ďalšie 4 roky a vytvoril vedeckú základňu pre kontrolu infekcií.

V roku 1880 Kocha zvolili do ríšskej rady zdravia v Berlíne. Opustil wollsteinské laboratórium a pustil sa do práce s kvalitným vybavením. Vynašiel novú metódu pestovania čistých bakteriologických kultúr na zemiaku a metodiku farbenia baktérií, aby sa dali identifikovať.

Dva roky po príchode do Berlína objavil bacil tuberkulózy a spôsob pestovania jeho čistých kultúr a publikoval svoju najslávnejšiu štúdiu.

„Boj proti tuberkulóze sa neodohrával vždy v súlade s pravidlami vedy, ale rodil sa priamo v ľudstve, ktoré konečne rozpoznalo svojho smrteľného nepriateľa. Je poháňaný živelnou silou, niekedy prebieha divoko a neorganizovane, ale postupne spoznáva tie správne chodníčky,“ povedal neskôr Koch v slávnej reči pri preberaní Nobelovej ceny.

O rok neskôr ho poslali do Egypta ako vodcu nemeckého výboru pre choleru. Po tejto ceste formuloval pravidlá kontroly epidémií cholery, ktoré platia dodnes.

V roku 1885 už bol profesorom hygieny na berlínskej univerzite a vrátil sa k tuberkulóze. Vyvinul liečivo s názvom tuberkulin. Precenil však jeho liečivý účinok, spôsobil rozruch vo vedeckých kruhoch a prišla kritika.

V roku 1905 mu udelili Nobelovu cenu za prínos v boji proti tuberkulóze.

„Aby sme pochopili prínos Kocha vo vývoji bakteriológie, musíme si uvedomiť jeho východziu situáciu. Pasteurova prelomová práca bola na svete, a medicína už využívala plody jeho objavov. Bolo však treba pokračovať v razení cesty, objaviť príčiny jednotlivých chorôb a hľadať spôsoby ako proti nim bojovať.

Na tomto úseku bol Koch pionierom,“ povedal profesor K.A.H. Mörner v slávnostnej reči pri odovzdávaní Nobelovej ceny 12. decembra 1905.

Krátko po prevzatí ceny sa Koch vrátil do strednej Afriky a pokračoval vo výskume spavej nemoci. Zomrel 27. mája 1910 v nemeckom Baden-Badene.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahKuriózny zločin spred 50 rokov ožíva vďaka novinárovi Romanovi Kaliskému

Vlastnú susedu chcela utopiť v odpadovej šachte, napokon dostala 6 rokov.

Slováci porazili Nórov, opäť im dali tri góly

Slováci si udržali čisté konto.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní