Napadnutie Ruska Napoleonom

Vydané 13. 6. 2002 o 0:00 Autor: DARINA SÝKOROVÁ pre SME

FOTO - ARCHÍV

Pred 190 rokmi začala takmer polmiliónová Napoleonova Grand Armeé (Veľká armáda) prekračovať rieku Nemen. Mala potrestať Rusko za porušovanie kontinentálnej blokády, ktorou chcel Napoleon vylúčiť Anglicko z európskeho obchodu, a za zavedenie dovozných ciel. Tesne pred začiatkom ťaženia cisár spadol z koňa. Nestalo sa mu nič, ale všetci okolo to považovali za zlé znamenie. Vpád do Ruska sa napokon stal pre Napoleona I. katastrofou.

Viac ako dva dni a dve noci prekračovala rieku najväčšia armáda, akú svet dovtedy videl. Nebola však už taká kvalitná, ako „národná armáda“, ktorej Napoleon velil pri svojich veľkých víťazstvách. Okrem Francúzov ju tvorili jednotky z celej okupovanej Európy a disciplína už nebola samozrejmosťou. Hneď na začiatku ju čakalo prekvapenie - nepriateľ sa vôbec neukázal.

Ruskí generáli pred presilou obratne ustupovali a nezmenilo sa to, ani keď cár Alexander, známy sklonmi k „frajerinám“, tentokrát veľmi múdro vymenoval za hlavného veliteľa generála Kutuzova. Ten vťahoval Francúzov čoraz hlbšie do neznámej krajiny, kde ich nikto nevítal. Ľudia húfne opúšťali svoje obydlia, pálili vlastné domy a odháňali dobytok, aby sa postup stal pre Napoleona neznesiteľným. Vojna sa pre Rusov stala vlasteneckou.

Čím ďalej cisár postupoval, tým bola jeho armáda slabšia. Na dobytých územiach musel nechávať posádky, zásobovacie trasy sa predlžovali, za chrbtom mal partizánov. Je zvláštne, že Napoleon, ktorý mal dokonalý prehľad o svojich vojenských silách, nemal takmer žiadny plán, ako ich využiť. Už od začiatku čakal, kedy mu Alexander ponúkne mier - do Ruska sa mu príliš nechcelo.

Asi 110 kilometrov pred Moskvou už Kutuzov musel začať bojovať. Bitka pri Borodine, známa ako borodinské jatky, stála obe strany najviac síl a najviac obetí. Padlo v nej i mnoho generálov. Obe strany výsledok považovali za svoje víťazstvo - ruská armáda nebola zničená, ako Napoleon plánoval, Francúzi si na druhej strane vynútili vstup do Moskvy.

V Rusku vtedy neplatilo, že kto dobyje hlavné mesto, zvíťazí vo vojne, a preto sa Kutuzov rozhodol „matičku Moskvu“ obetovať. Ustupujúci vojaci plakali, keď videli mesto horieť. Požiar sa dodnes nepodarilo uspokojivo vysvetliť. Francúzske výzvy na prímerie ale zostali bez odpovede a Napoleon čoskoro zistil, že prázdne mesto preňho nemá žiadny význam. Práve pre Napoleonov osud sa Adolf Hitler bál hneď v lete 1941 zaútočiť plnou silou na Moskvu - aj keď jej význam bol v dvadsiatom storočí neporovnateľne väčší.

Kutuzov donútil Napoleona vracať sa naspäť „vyjedenou“ cestou, nepustil ho do obilníc Ruska. Hladní a zmrznutí Francúzi sa vracali spálenou krajinou a prestalo sa im dariť i vojensky. Ľadová voda rieky Bereziny, kde utrpeli veľkú porážku, odplavila slávu Veľkej armády a dokončila jej porážku.

„Zachráňte gardu,“ ani tento rozkaz sa už nedal splniť - najelitnejšia časť francúzskej armády už vlastne neexistovala. Domov sa vrátili len biedne zvyšky. Tvrdý boj od 26. do 29. novembra prinútil cisára nechať armádu svojmu osudu.

Napoleon sa s malým sprievodom vracal do Francúzska. Rútil sa na saniach, často i nepriateľským územím, jeho tempu kone nestačili. Menil ich a ponáhľal sa ďalej - postaviť novú armádu proti koalícii, ktorá sa naňho chystala zo všetkých strán. Len rýchlosť ho zachránila pred zajatím - po necelom roku ho však čakala najväčšia porážka - pri Lipsku.

V Rusku sa stratégia Kutuzova, ktorý sa správal ako sedliak, stretla so stratégiou Napoleona, ktorý svojím vystupovaním stále napodobňoval vysokú šľachtu. Napoleon podcenil nepriateľa, vzdialenosti v obrovskej krajine i počasie. Aj keď zima bola na miestne pomery v tom roku mierna, dvadsaťstupňový mráz urobil svoje. Cisár začal hovoriť, že ho porazil „generál Zima“. Neplatila tu ani Napoleonova teória, že najlepšia obrana je útok.

Historici sa v svojich monografiách o vojvodcoch striktne rozdeľujú na dve skupiny. Jedni velebia umenie Napoleona, druhí Kutuzova. „Mohol by som sa pochváliť, že som prvý generál, ktorý prinútil spupného Napoleona na útek,“ napísal už v októbri Kutuzov svojej dcére a mal pravdu. Isté je, že prekročením rieky Nemen a taktikou ústupu ruských armád sa začal definitívny Napoleonov pád.

V Rusku vznikla moderná predstava o vedení vojny, v ktorej bojujú obrovské armády, útoky sú nečakané a kde jedno víťazstvo či porážka nič neznamená. Po Napoleonovi Európa rýchlo pokračovala aj v ekonomickom vývoji. Cisár od delostrelcov jej dal kapitalizmus - aj keď krvavou cestou.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahZjednotené Írsko a škótsky sen. Prežije jednotná Británia?

Referendum o nezávislosti avizuje Škótsko, brexit sa nepáči ani severoírskym republikánom. Strach z hraníc podporil výzvy na zjednotenie Írska.

Spoplatnený obsahMayová sa sama vohnala do časovej tiesne

S voľbou dátumu mohla Mayová naložiť aj menej symbolicky.

Spoplatnený obsahV ružomberskom spore pomáhajú Fiľovi veľké kalibre

Nad privatizáciou papierní sa vznášajú pochybnosti.

Spoplatnený obsahRakovina je náhoda, môžu za to chyby pri kopírovaní DNA

Vo väčšine prípadov nemožno vzniku zabrániť.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní