Bild

Vydané 25. 6. 2002 o 0:00 Autor: MIRIAM ZSILLEOVÁ

Axel Springer. FOTO – ČTK

Je to ako s prvou telenovelou, ktorú sme na Slovensku pozerali. Každý to stupídne filmové dielko kritizoval, ale sledovalo ho 80 percent ľudí. Niečo podobné platí aj o nemeckom bulvárnom denníku BILD. Sčítaní Nemci nechcú priznať, že sa im páči, ale každý ho číta. Denne takmer 12 miliónov ľudí. Kontroverzný BILD vyšiel prvýkrát pred 50 rokmi - 24. júna 1952.

Na jar v roku 1952 trávil nemecký vydavateľ Axel Springer veľa času vo svojom dome. Najčastejšie by ste ho našli v obývačke, ako lezie štvornožky, obklopený novinovými výstrižkami a fotografiami. S nožnicami a lepidlom skladal novinové strany. Napriek nevôli manažérov svojho vydavateľstva vymýšľal nové noviny.

O štyri mesiace neskôr vyšiel BILD (obraz) - podľa tvorcu „tlačená odpoveď na televíziu“. Pracovalo na ňom desať redaktorov a dve sekretárky. Mal štyri strany: titulná a posledná bola skladačka fotografií vo veľkom formáte s dlhšími opisnými textmi. Vnútornú časť tvorili krátke správy, súťaže, horoskopy a krátke príbehy. Springer sníval o kvalitnej žurnalistike, ktorú by si mohol dovoliť každý. BILD stál na začiatku 10 fenigov a udržal si túto cenu 13 rokov.

Vtedajší šéfredaktor Rudolf Michael opísal nový produkt takto: „Človek nikdy nie je dosť dobrý, nikdy nie je dosť zlý, dosť šťastný, ani dosť nešťastný. Sen a skutočnosť tvrdo medzi sebou súťažia. O tom všetkom hovorí BILD. Je sladký a trpký. Tvrdý a mierny.“

Presne taký BILD bol. Vedľa seba prinášal články o vojne a pánskej kozmetike, o bombe v aute a detských plienkach, či o masovej vražde a krmive pre mačky. Prvýkrát vyšiel v náklade 455-tisíc výtlačkov. Už po roku existencie presiahol náklad prvý milión a od roku 1965 sa predávalo denne viac ako štyri milióny exemplárov.

S počtom predaných kusov rástla aj jeho moc. BILD polarizoval spoločnosť. Keď v roku 1968 demonštrovali nemeckí študenti proti vojne vo Vietname a politickým štruktúram v krajine, písali o nich v bulvári len ako o výtržníkoch. Po atentáte na vodcu študentov Rudiho Dutschka sa ich hnev obrátil proti denníku. Rozvášnené davy kričali: „BILD strieľal tiež.“ Obliehali tlačiareň, zapaľovali autá, ktoré roznášali noviny, spustošili mníchovskú filiálku a zapálili Springerovi dva súkromné domy. V roku 1972 vybuchli v jeho hamburskom dome dve bomby a zranili 17 spolupracovníkov.

BILD robil bulvárnej tlači skvelé meno. Hnal sa za senzáciami a žil zo škandálov. Provokoval. Bez škrupulí hovoril o témach, ktoré boli dovtedy tabu. Hral na city a najnižšie pudy svojich čitateľov. Písal o tom, čo chceli ľudia počuť. Keď zomrel kontroverzný najvyšší iránsky duchovný vodca Chomejní, titulok v BILD-e znel: Zomrel Chomejní. Príde tento človek do neba?

Často prekročil aj mieru vkusu. To, keď dal do titulku „priznanie“ tenistky Steffi Graffovej: Mala som svoje dni. Vraj preto, že aj slávne ženy sú len ženy.

Nemožno však BILD-u uprieť, že v novinárčine spôsobil revolúciu aj v pozitívnom zmysle slova. Keď v auguste 1961 postavili v Berlíne múr, ktorý rozdelil mesto i svet na dva póly, vyšiel BILD s titulkom: Západ nerobí NIČ! Článok lemoval ostnatý drôt. To bola dovtedy pre noviny nevídaná forma obrazovej reči.

Dnes zaujme BILD originálnymi titulkami. Po futbalovom zápase Nemecka so Saudskou Arábiou na tohtoročných majstrovstvách sveta, v ktorom Nemci zvíťazili 8:0, prišiel BILD s titulkom: Rudi, haudi Saudi (Rudi Völler - nemecký tréner - zmlátil Saudov).

Možno mnohí Nemci povedia, že BILD nemajú radi, 50-ročná bilancia bulvárneho denníka je však úspešná. So štyri a polmiliónovým nákladom je BILD najväčší denník v Európe a tretí najväčší na svete. Vydáva 31 regionálnych vydaní a denne sa tlačí aj na Malorke, v Madride a v Las Palmas. Súčasný šéfredaktor Kai Diekmann: „BILD je najviac citovaný nemecký denník. Udáva témy dňa, o ktorých si hovoria ľudia. Naše titulky zamestnávajú Stern, Spiegel a Frankfurter Allgemeine Zeitung, inšpirujú šou Haralda Schmidta a Stefana Raaba a už ráno sú materiálom pre rozhlasové diskusie.“

O tom sa dnes už nebohému Axelovi Springerovi pred 50 rokmi ani nesnívalo.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahO zaistení pozemkov U. S. Steelu vedeli skôr, než súd rozhodol

Majetok jedného z najväčších podnikov v krajine súd zaistil bez toho, aby to poriadne vysvetlil.

Spoplatnený obsahPostavili umelú maternicu, ktorá vynosila jahňa

Zariadenie môže o niekoľko rokov zachrániť predčasne narodené deti.

Spoplatnený obsahFico prijal bieloruského premiéra, ani v minulosti nemal problém

Bielorusko neakceptujem, hovorí poslanec Peter Osuský.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní