Karlov most

Vydané 19. 7. 2002 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ

Praha magická. Prečo ľudia tak radi chodia do tohto mesta? Určite aj preto, že sú tam krásne miesta s jedinečnou atmosférou. Spojnica ponad pokojnou hladinou Vltavy je pre mnohých miestom najmagickejším. Karlov most so sochami svätcov, stánkarmi predávajúcimi nemožné, džezovou kapelou, čajkami chytajúcimi v letku suché pečivo a turistami s natiahnutými hlavami. Medzi nimi sa predierajú aj Pražania. Ak mal v minulosti most nejakých nepriateľov, tak to boli prírodné živly a vojaci. Od jednej z najhorších povodní, ktorá zrútila most, uplynulo práve 570 rokov. Kronikárske správy informujú, že voda vtedy pretrhla most na troch miestach a ťažko poškodila päť pilierov.

Vltava v minulosti nebola krotkým tokom. Povodne most opakovane ohrozovali - už počas stavby v roku 1367 zničila veľká voda pilier rozostavaného diela. Ako to na stredovekej Vltave vyzeralo, opísal František Pražský vo svojej kronike, kde píše o zničení predchodcu Karlovho mosta - Juditinom.

„I v pražskom meste vody široko ďaleko rozliate preveľmi zničili v pivniciach rôzne nápoje, pripravené k potrebe ľudí, a spôsobili mnoho škôd… A pretože táto povodeň nastala nečakane a náhle, bolo vidieť plávať domy s ľuďmi a nemluvňatá v kolíske, ktorým matky, nesmierne nešťastné, nemohli pomôcť. Bolo tiež vidieť, ako sú odnášané rozličné domáce zvieratá a rôzne náradia. Tu až ľudia pochopili, aké veľké dobro stratili, lebo keď sa stratí nevyhnutná vec, až tu sa pozná jej cena. Akoby spadla koruna kráľovstva, keď sa zrútil onen známy most, a nastali veľké ťažkosti a nebezpečenstvo pri prevážaní a zármutok chudákov nemajúcich na prevoz.“

Základný kameň mosta položil v roku 1357 Karol IV. a na jeho stavbu vybral najlepších z najlepších. Vystavali ho z pieskovcových kvádrov a mal 16 oblúkov. O tom, akú dôležitosť tejto stavbe pripisovali, svedčí, že staromestská obec založila zvláštny Úrad mostu pražského, ktorý pracoval až do konca 18. storočia. Koncom 17. a začiatkom 18. storočia získal postupne osobitú podobu so súvislou alejou sôch, ktorých je 28.

V starých rukopisoch sa o moste dlhom 520 metrov a širokom 10 píše ako „vzácnom a vysoko prospešnom klenote Prahy“. Veľmi dlho bol jediným v celom meste, až do polovice 19. storočia.

Meno Karlov nesie podľa niektorých zdrojov vďaka Karlovi Havlíčkovi Borovskému od roku 1848, iné letopisy uvádzajú, že sa tak volá až od roku 1870.

K stavbe sa viaže ešte jedna pôvabná legenda - milovníci filmu Noc na Karlštejne ju iste poznajú. Do malty vraj miešali surové vajcia a víno, aby bol most pevný a odolný. A pretože v Prahe toľko vajec nebolo, kráľ Karol IV. nariadil pozvážať ich zo všetkých českých miest. Hanbu utrpeli obyvatelia Velvarov, ktorí namiesto surových vajec poslali uvarené natvrdo. Ľudia z Unhoště zasa poslali s vajciami aj tvaroh a ‚syrečky‘, aby sa krehké škrupiny po ceste nerozbili.

Hneď po dokončení sa stal most dopravnou tepnou. Obchodovalo sa tu, prechádzali tam korunovačné a iné slávnostné či smútočné sprievody, organizovali sa tu rytierske turnaje. Technický pokrok mu pomohol pri opravách po povodniach, ale aj uškodil. Najprv tadiaľ v 19. storočí prevážali nové železničné vagóny, potom po ňom bezohľadne viedli ťažkú mestskú dopravu, najprv konskú železnicu a potom celé desaťročie aj električky.

Najväčšou pohromou boli pre most povodne. Tá najhoršia prišla v roku 1890. Voda vtedy veľmi rýchlo stúpla a obrovská hŕba naplaveného dreva ako baranidlo roztĺkla dva piliere pričom sa zrútili tri oblúky. S piatym pilierom od staromestskej strany sa zrútili do rieky aj dve najcennejšie súsošia, svätého Ignáca z Loyoly a svätého Františka Xaverského od F. M. Brokoffa.

Most zažil aj ľúte boje. Prehnali sa po ňom husitské vojská, švédska delostreľba na záver tridsaťročnej vojny v roku 1648 spôsobila nenahraditeľné škody na gotickej sochárskej výzdobe mostného priečelia Staromestskej veže. Barikáda tam vyrástla aj v posledných dňoch II. svetovej vojny.

Dnes už mostu nebezpečenstvo na regulovanej Vltave nehrozí a nič nenasvedčuje, že by sa tam malo v dohľadnom čase bojovať či naháňať (výnimkou bolo natáčanie amerického filmu Mission Impossible s Tomom Cruisom). Napätie vzbudzuje len plánovaná rekonštrukcia. Na jej spôsobe sa zatiaľ mesto a odborníci nedohodli.

Zatiaľ teda stále platí to, čo napísal František Langer v rozprávkovej knihe Pražské legendy - „každé zo šiestich storočí pridalo mostu nejakú krásu.“

Hlavné správy

Spoplatnený obsahSpievajúci dom týral operou celú ulicu

Je to najabsurdnejší susedský spor, ktorý sa na Slovensku odohral. V Štúrove žena štrnásť rokov púšťala od rána do večera nahlas operné árie

Spoplatnený obsahUgandský Tarantino vraždí pre zábavu. Film je život

Afrika má Chucka Norrisa a točí filmy, ako nik iný.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní