Radiščev Alexander Nikolajevič

Vydané 24. 9. 2002 o 0:00 Autor: MARTA FRIŠOVÁ

FOTO – ARCHÍV

Pred dvesto rokmi, 24. septembra 1802, zomrel ruský filozof a spisovateľ Alexander Nikolajevič Radiščev. Obrátil do seba obrovský pohár vodky, a spáchal samovraždu. Nezabil sa, ako sa to v tých časoch robilo, sklamaný z nešťastnej lásky. Len stratil silu dívať sa na príšernú skutočnosť, ktorú nevedel zmeniť.

Radiščev bol najzanietenejší ruský osvietenec. Keď mal sedemnásť rokov, spolu s desiatimi ďalšími šľachtickými chlapcami ho na príkaz Kataríny II. poslali študovať do Lipska. Mali tam nasať všetko, čo vtedy západná filozofia a veda vedeli poskytnúť. Mladá cárovná určite vtedy mala tie najšľachetnejšie úmysly, sama sa považovala za filozofku, usilovne si písala s francúzskymi filozofmi a v Rusku chcela šíriť osvetu.

Jedenástich mladých Rusov v Nemecku fascinovali najmä Helvetiove knihy, Radiščev sa s veľkou vervou venoval prírodným vedám, Leibnizovi, Helvetiovi, Mablymu a Rousseauovi. „Učil som sa myslieť,“ hovoril.

„Radiščev je zrkadlom celej francúzskej filozofie svojej doby: Voltairovho skepticizmu, Rousseauovej filantropie, politického cynizmu Diderotovho a Raynaldhovho – to všetko sa zobrazilo v nepeknej a skazenej podobe, tak ako sa všetky predmety v krivom zrkadle odrážajú ako krivé. Je to skutočný predstaviteľ poloosvietenstva,“ napísal Puškin, hoci neskôr si Radiščeva naopak veľmi vážil. Vtedy nemilosrdne odbavil s Radiščevom aj celú francúzsku filozofiu, a vystavil tým skôr doklad vlastnej nevedomosti. Na druhej strane, tvrdí sa tiež, že Puškin chcel v skutočnosti len oklamať cenzúru, a na Radiščeva, naopak, upozorniť. Prejsť cez rozum cárskej cenzúre nebolo o nič menej komplikované ako za reálneho socializmu.

V učebniciach ruskej literatúry sa Radiščev spomína jedným – dvoma riadkami úplne na začiatku, pred všetkými slávnymi menami. Uvádza sa len jedno jeho dielo, Cesta z Petrohradu do Moskvy, obraz hrozných pomerov, v neľútostnom zrkadle nedôstojnej existencie ruských nevoľníkov.

Rukopis vyšiel s pomocou Radiščevových priateľov v náklade 650 kusov. Čo znamenalo publikovať vtedy v Rusku takýto text, bolo jasné od začiatku: Len čo sa 650 kusov Cesty objavilo v moskovskom kníhkupectve, tá istá Katarína II., ktorá kedysi vyslala Radiščeva spolu s ostatnými na štúdiá do Lipska, nariadila náklad zhabať a spáliť. Radiščeva odsúdili na smrť. Neskôr mu cárovná udelila milosť a poslali ho na Sibír, do vyhnanstva v Ilimsku. Cesta z Petrohradu do Moskvy je jedným z najslávnejších výkrikov proti absolutistickému ruskému režimu.

V Ilimsku, desať rokov pred smrťou, začal spisovať svoje filozofické dielo, ale na to, aby ho dokončil, mu tých desať rokov nestačilo. Z jeho filozofickej práce zostalo niekoľko spisov, napríklad traktát O človeku, jeho smrteľnosti a nesmrteľnosti. „Duchovní boli vždy vynálezcami okovov, ktorými v rôznych dobách zaťažili ľudský rozum… oni mu poobstrihávali krídla, aby sa nemohol povzniesť k vznešenosti a slobode,“ napísal Radiščev.

Na údiv mnohých ho pritom nikdy neopustila viera v Boha ani nesmrteľnosť. Napísali o ňom, že bol „poctivý mystik“. Svoje deti nechal, nech si samy vyberú, čo im bude pripadať dôveryhodnejšie. V jeho svete má ústredný význam cit. Nemohol by napísať Cestu z Petrohradu do Moskvy bez silného motívu spolupatričnosti k dedinčanom – predovšetkým chcel zmobilizovať súcit šľachty. To bola jeho verzia ideálu individuálnej slobody.

Tento súcitiaci človek bol v teórii egoista: „Keď ponúkam hosťa, alebo kŕmim operené vtáča, alebo dávam žrať psovi, ktorý mi líže ruku, vari to robím pre nich? Nachádzam v tom vlastnú zábavu alebo prospech.“

Keď na trón nastúpil Pavol I., dovolil Radiščevovi, aby sa vrátil zo Sibíri a usadil sa, pod prísnym policajným dozorom, v Nemcove. Definitívne ho prepustil až Alexander I., roku 1801. Bol zlomený smrťou manželky, ktorá zomrela na chorobu, ktorú dostala práve od neho.

V tom istom roku ho vymenovali do Komisie pre zostavovanie zákonov. Radiščev zahrnul do svojich návrhov zrušenie nevoľníctva, stavovských privilégií a zrušenie telesných trestov. Predseda komisie mu oznámil, že ak sa nezmieri s tým, že tieto veci sa nedajú zmeniť, čaká ho „nová Sibír“. Starnúci Radiščev sa tým nezmieril, a vzal si život.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahŠtátna firma ukázala, ako by sa dalo obísť zvyšovanie príplatkov

Najväčší súkromní zamestnávatelia zhodne tvrdia, že také kroky, ako chystá železničné Cargo, neplánujú.

Spoplatnený obsahČo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

Spoplatnený obsahPSA bude v Trnave vyrábať elektromobily. Model je tajomný

Koncern PSA Groupe na Slovensku vyrába Citroën C3 a Peugeot 208.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní