Lajka - pes vo vesmíre

Vydané 31. 10. 2002 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ, tasr

FOTO - ARCHÍV

Z moskovskej ulice sa dostala až na obežnú dráhu - to je kariéra, o ktorej by sníval každý. Pes Lajka, prvá živá bytosť vo vesmíre, si ju ale nevybrala. Aj tak sa stala prvým bojovníkom v studenej vojne, ktorá naplno prepukla v päťdesiatych rokoch medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Svetové veľmoci sa tromfovali vo vojne vedeckých objavov a predovšetkým v dobývaní vesmíru. Lajka za to zaplatila životom. V nedeľu od cesty Sputnika 2 so štvornohým pasažierom na palube uplynie 45 rokov. Na smrť bola odsúdená od začiatku - už pri štarte sa vedelo, že by zhorela pri záverečnom vstupe družice do atmosféry.

Cesta Lajky na obežnú dráhu Zeme sa začala 3. novembra 1957 a jej život vyhasol oveľa skôr, ako tvrdili sovietske úrady. Podľa doterajších oficiálnych vyhlásení sučka Lajka zomrela bezbolestne na orbite asi týždeň po štarte. Nedávno zverejnené informácie však hovoria o tom, že Lajka zomrela na následky prehriatia organizmu a vystrašenia len niekoľko hodín po štarte.

Na Svetovom vesmírnom kongrese v americkom Houstone predložil nové dôkazy Dimitrij Malašenkov z moskovského Inštitútu pre biologické problémy. Odborníci ich označili ako prekvapujúce a významné. Ukončili totiž viac ako 40 rokov špekulácií o osude Lajky.

Jej misia ohromila svet. Sputnik 2 Sovieti vypustili necelý mesiac po tom, čo okolo Zeme krúžil Sputnik 1 - prvý umelý satelit.

Táto kovová guľa vážila asi 18 kilogramov a bola oveľa ťažšia ako zariadenia, ktoré sa do vesmíru pokúšali dostať USA. Sputnik 2 vážil už 113 kilogramov a okrem toho do vesmíru vyniesol živú bytosť.

Sučka sibírskeho poľovného plemena lajka bola zatúlaným psom, ktorý sa ponevieral v uliciach Moskvy, keď ju chytili a začali pripravovať na cestu do vesmíru. Pomenovali ju najprv Limončik - Citrónik, ale zvykli si jej hovoriť Lajka.

Krátko po štarte Sovieti oznámili, že návrat Lajky na Zem nebol plánovaný, čo vyvolalo pobúrenie medzi mnohými pozorovateľmi. V kabíne sa okrem kyslíkového generátora nachádzalo zariadenie na absorpciu oxidu uhličitého, ktoré malo zabrániť akumulácii toxického plynu. Ventilátor, ktorý mal Lajku chladiť, bol automaticky aktivovaný, keď teplota v kapsule presiahla 15 stupňov Celzia.

Pred vypustením Sputnika 2 bolo treba vykonať veľa práce, aby sa skupina psích kandidátov pripravila na podmienky v tesnej kabíne. Zvieratá postupne na obdobia od 15 do 20 dní premiestňovali do stále menších klietok. Na let Sputnika 2 cvičili troch psov: Albínu, Lajku a Mušku. Albína bola prvým „náhradníkom“ a absolvovala dva lety vo výškovej rakete. Mušku používali na testovanie výstroja a zariadení na podporu životných funkcií.

Malašenkov v Houstone objasnil niekoľko nových podrobností o Lajke - napríklad, že jej potrava bola vo forme želé a že bola pripútaná, aby sa v kapsule neotáčala.

Lekárske senzory umiestnené na Lajke ukázali, že jej pulz počas štartu dosiahol trojnásobok hodnoty v pokojnom stave. Po dosiahnutí stavu bez zemskej tiaže sa pulzová frekvencia znížila. Návrat k hodnotám pred štartom však trval trikrát tak dlho ako po jazde v centrifúge, čo svedčí o strese, ktorým vo vesmíre trpela.

Malašenkov odhalil aj to, ako Lajka zomrela. Telemetria z kapsuly Sputnika 2 ukázala nárast teploty a vlhkosti po štarte. Po piatich až siedmich hodinách letu na Zemi nezaznamenali žiadne známky života Lajky. Pri štvrtom oblete bolo zrejmé, že Lajka zomrela na následky prehriatia a stresu.

Pôvodne panovalo presvedčenie, že Lajka vo vesmíre prežila minimálne štyri dni a možno dokonca celý týždeň, keď vysielacie zariadenie Sputnika prestalo fungovať.

Napriek tomu, že prežila len pár hodín, Lajka má miesto v histórii dobývania vesmíru zaistené. Poskytla informácie o tom, že živý organizmus je schopný zniesť dlhý čas v beztiažovom stave, čím do vesmíru otvorila cestu pre ľudí. Lajkina rakva okolo Zeme obehla 2570-krát a v atmosfére zhorela 4. apríla 1958.

Američania si zvolili iných zvieracích astronautov a správali sa k nim lepšie. Najmä ich vesmírna cesta trvala oveľa kratšie. Šimpanz Ham strávil 31. januára 1961 v kabíne Mercury 2 na orbitálnej dráhe vo výške 253 kilometrov v beztiažovom stave len sedem minút a dopadol na hladinu mora. Po vylovení spokojne prijal jablko a polku pomaranča a potvrdil tak, že mu let neublížil.

Hlavné správy

Spoplatnený obsahMilióny na štadióny míňajú svoj cieľ. Polovicu dotácií si rozdelí päť podnikateľov

V Košiciach má vďaka štátnej dotácii stáť nový futbalový štadión. Klub však skrachoval.

BLOG TRANSPARENCY INTERNATIONAL

Firmy, ktoré súťažili s Evkou. Podozrenie vopred dohodnutej zákazky sa zvyšuje

Kto súťažil s Agentúrou Evka.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní