Lajka - pes vo vesmíre

Vydané 31. 10. 2002 o 0:00 Autor: MAREK CHORVATOVIČ, tasr

FOTO - ARCHÍV

Z moskovskej ulice sa dostala až na obežnú dráhu - to je kariéra, o ktorej by sníval každý. Pes Lajka, prvá živá bytosť vo vesmíre, si ju ale nevybrala. Aj tak sa stala prvým bojovníkom v studenej vojne, ktorá naplno prepukla v päťdesiatych rokoch medzi Sovietskym zväzom a Spojenými štátmi. Svetové veľmoci sa tromfovali vo vojne vedeckých objavov a predovšetkým v dobývaní vesmíru. Lajka za to zaplatila životom. V nedeľu od cesty Sputnika 2 so štvornohým pasažierom na palube uplynie 45 rokov. Na smrť bola odsúdená od začiatku - už pri štarte sa vedelo, že by zhorela pri záverečnom vstupe družice do atmosféry.

Cesta Lajky na obežnú dráhu Zeme sa začala 3. novembra 1957 a jej život vyhasol oveľa skôr, ako tvrdili sovietske úrady. Podľa doterajších oficiálnych vyhlásení sučka Lajka zomrela bezbolestne na orbite asi týždeň po štarte. Nedávno zverejnené informácie však hovoria o tom, že Lajka zomrela na následky prehriatia organizmu a vystrašenia len niekoľko hodín po štarte.

Na Svetovom vesmírnom kongrese v americkom Houstone predložil nové dôkazy Dimitrij Malašenkov z moskovského Inštitútu pre biologické problémy. Odborníci ich označili ako prekvapujúce a významné. Ukončili totiž viac ako 40 rokov špekulácií o osude Lajky.

Jej misia ohromila svet. Sputnik 2 Sovieti vypustili necelý mesiac po tom, čo okolo Zeme krúžil Sputnik 1 - prvý umelý satelit.

Táto kovová guľa vážila asi 18 kilogramov a bola oveľa ťažšia ako zariadenia, ktoré sa do vesmíru pokúšali dostať USA. Sputnik 2 vážil už 113 kilogramov a okrem toho do vesmíru vyniesol živú bytosť.

Sučka sibírskeho poľovného plemena lajka bola zatúlaným psom, ktorý sa ponevieral v uliciach Moskvy, keď ju chytili a začali pripravovať na cestu do vesmíru. Pomenovali ju najprv Limončik - Citrónik, ale zvykli si jej hovoriť Lajka.

Krátko po štarte Sovieti oznámili, že návrat Lajky na Zem nebol plánovaný, čo vyvolalo pobúrenie medzi mnohými pozorovateľmi. V kabíne sa okrem kyslíkového generátora nachádzalo zariadenie na absorpciu oxidu uhličitého, ktoré malo zabrániť akumulácii toxického plynu. Ventilátor, ktorý mal Lajku chladiť, bol automaticky aktivovaný, keď teplota v kapsule presiahla 15 stupňov Celzia.

Pred vypustením Sputnika 2 bolo treba vykonať veľa práce, aby sa skupina psích kandidátov pripravila na podmienky v tesnej kabíne. Zvieratá postupne na obdobia od 15 do 20 dní premiestňovali do stále menších klietok. Na let Sputnika 2 cvičili troch psov: Albínu, Lajku a Mušku. Albína bola prvým „náhradníkom“ a absolvovala dva lety vo výškovej rakete. Mušku používali na testovanie výstroja a zariadení na podporu životných funkcií.

Malašenkov v Houstone objasnil niekoľko nových podrobností o Lajke - napríklad, že jej potrava bola vo forme želé a že bola pripútaná, aby sa v kapsule neotáčala.

Lekárske senzory umiestnené na Lajke ukázali, že jej pulz počas štartu dosiahol trojnásobok hodnoty v pokojnom stave. Po dosiahnutí stavu bez zemskej tiaže sa pulzová frekvencia znížila. Návrat k hodnotám pred štartom však trval trikrát tak dlho ako po jazde v centrifúge, čo svedčí o strese, ktorým vo vesmíre trpela.

Malašenkov odhalil aj to, ako Lajka zomrela. Telemetria z kapsuly Sputnika 2 ukázala nárast teploty a vlhkosti po štarte. Po piatich až siedmich hodinách letu na Zemi nezaznamenali žiadne známky života Lajky. Pri štvrtom oblete bolo zrejmé, že Lajka zomrela na následky prehriatia a stresu.

Pôvodne panovalo presvedčenie, že Lajka vo vesmíre prežila minimálne štyri dni a možno dokonca celý týždeň, keď vysielacie zariadenie Sputnika prestalo fungovať.

Napriek tomu, že prežila len pár hodín, Lajka má miesto v histórii dobývania vesmíru zaistené. Poskytla informácie o tom, že živý organizmus je schopný zniesť dlhý čas v beztiažovom stave, čím do vesmíru otvorila cestu pre ľudí. Lajkina rakva okolo Zeme obehla 2570-krát a v atmosfére zhorela 4. apríla 1958.

Američania si zvolili iných zvieracích astronautov a správali sa k nim lepšie. Najmä ich vesmírna cesta trvala oveľa kratšie. Šimpanz Ham strávil 31. januára 1961 v kabíne Mercury 2 na orbitálnej dráhe vo výške 253 kilometrov v beztiažovom stave len sedem minút a dopadol na hladinu mora. Po vylovení spokojne prijal jablko a polku pomaranča a potvrdil tak, že mu let neublížil.

Hlavné správy

Polícia zasahuje u kotlebovcov, prehľadáva Mizíkovu kanceláriu

Polícia preveruje u poslanca Mizíka skutočnosti súvisiace s extrémizmom.

Spoplatnený obsahPrečo Slováci nechcú prísť na MS? Na vine nie sú hráči, tvrdí Staňa

Hokejová reprezentácia nemá jediného hráča z NHL.

Bašternákov majetok nie je podozrivý, rozhodla prokuratúra

Spis vrátili finančnej polícii, majetok zatiaľ nebudú preverovať.

Spoplatnený obsahPopulisti sú ďaleko od porážky. Francúzsku hrozí katastrofa

Macron stále nemá víťazstvo vo voľbách isté.

  • 24h
  • 3dni
  • 7dní